3.júl 2016 Budík zvoní o štvrtej , no nevstávame. Za oknami len pred chvíľou doznela búrka s mohutným dažďom. Hrmenie z vrchu doliny bolo počuť už od polnoci a o druhej sa Starými Horami prehnal dážď, ktorý hučal, akoby nám pod oknami prechádzal vlak. Vzduch je konečne dýchateľný. Vtáky spievajú. V umytých stromoch sa vrtí vietor. Na strmej stráni nad našim oknom čučí prilepený mrak ako kus vaty, len okraje sa mu nedočkavo skrúcajú. …
2. júl 2016 Mĺkvy taxikár, ktorý určite pózoval do časopisu Stereotypný taxikár, nás odviezol z Banskej Bystrice do Španej Doliny. Naše pokusy ísť autobusom sa skončili hneď pri začiatku, keď sme zistili, že prvým možným autobusom by sme sa do Španej dostali až o pol deviatej. Predpoveď počasia sa vyhrážala horúčavami a preto sme chceli vyraziť zavčasu. Pol deviatej už nie je zavčasu. No a prečo sme sa rozhodli takto “oklamať“ 11 …
1.júl 2016 Šiesty deň na ceste a všetci stále žijeme a dokonca sme zdraví a vládzeme. Ani otlaky nemáme. Aj modriny na pleciach a bedrách už miznú. Zojka s Benym majú stále síl vymýšľať hlúposti, a prestávky počas dňa sú prestávkami skôr pre nás rodičov-nosičov, pretože deťúchy vydržia sedieť asi dve minúty a aj to ich musíme donútiť. Potom sa rozbehnú do okolitého lesa s paprikou, či fľašou vody v jednej ruke a druhou rukou sa ryjú v zemi, …
30. jún 2016 Na hrádzi pri Zvolene už zrána pripekalo. Aj keď sme už dva dni nevideli a nepočuli predpoveď počasia, bolo jasné, že začína horúci deň. My sme začínali náš 5. deň úvodnými 5 kilometrami popri Hrone v smere na Sliač. Deti sme po celý čas držali za ruku, pretože premávka na hrádzi bola hustá. Cyklisti a bežci, psíčkari aj korčuliari, ľudia na ceste do práce a z práce, na prechádzke aj …
29.jún 2016 Na raňajky sme mali toľko praženice, koľko sme naraz jakživ nemali. K tomu zeleninu, domáci syr, chlieb a teplý čaj. Pripravené s Láskou. Naša hostiteľka je nádherná žena. Ľutovala som, že nie som prirodzene spoločenská a komunikatívna a že potrebujem asi tak 100 rokov na to, kým sa pri nových ľuďoch uvoľním natoľko, aby som sa s nimi dokázala normálne rozprávať. Na zastávke autobusu sme čakali sýti a spokojní. Autobus nám ušetril 5 …
28. jún 2016 Dnes nás znova čaká vyše 18 kilometrov a očakávame povestný krízový, tretí deň. Cez tichý Anton prefrčíme celkom svižne. Jednak preto, aby deti nestihli svojim hovorom a smiechom zobudiť spiace obyvateľstvo, a aj preto, že je poriadna zima a potrebujeme sa čo najrýchlejšie zahriať. Deti majú sľúbené kúpanie v tajchu na Banskom Studenci, ale asi z toho nič nebude. Vietor je ľadový, slnko nestíha zohrievať vzduch. Stúpame cez les do Studenca, …
27.jún 2016 Deti od rána vykrúcali krky na všetky strany, strhávali sa pri každom lietadle a každú polhodinku predpovedali, že dnes určite bude pršať. Vystrašení zo včerajška pozorne sledovali oblohu a monitorovali možné úkryty. V Repišti sme chceli kúpiť Horalky, alebo iné podobné tuky s cukrami, no v repištských potravinách sú ako v múzeu: v pondelok majú zavreté. Prvú zastávku sme si teda urobili až pri hrade Marcus, za Repišťom. V poli lovila čierna mačka a za …
26.jún 2016 26.6 2016 o 6:06 mávame mojej maminke, ktorá nás odviezla do Šášova a poberáme sa hore dusnou dolinou. Ruksaky máme poriadne ťažké – Mirkov váži 22 kg a môj 17. Tuším, že zajtra budem mať rozbité plecia a bedrá. Samko neskôr skonštatuje, že je to všetko vlastne Mirkova chyba, pretože ma dostatočne nevycvičil. Na jednodňové výlety mi vždy dáva odniesť len to, čo k sebe nezmestí a potom to takto dopadne: že …
25. jún 2016 V predvečer začiatku nášho putovania sme si vybehli na Šášovský hrad. Vedie sem oficiálna odbočka Barborskej cesty a určite sme ju nechceli vynechať. K Šášovskému hradu vedie lesná cesta zo Šášovského Podhradia, od múzea hradu. Tu sme chceli získať prvú pečiatku do nášho pasu pútnika. Bola však sobota. Múzeum bolo zavreté. A ani pani, ani pán ktorí vyšli z vedľajšej budovy vo dvore nevedeli nič o žiadnej pečiatke. Skúsili sme teda …
25. jún 2016 Do Barborskej cesty sme sa zaľúbili ešte keď bola v štádiu príprav. Sledovali sme ako sa postupne formovala a rástla, ako sa menila od myšlienky k realite, ako pribúdali a zdokonaľovali sa informačné materiály, dopĺňala sa web stránka a ako sa nakoniec Barborská cesta slávnostne otvorila a privítala prvých pútnikov. Vedeli sme, že až sa vrátime z Islandu, pôjdeme ju skúsiť prejsť. Nemohli sme sa dočkať! Potom sa však zhodou rôznych …
