Jednodňové vybočenie zo stereotypu vie niekedy potešiť viac než 2 týždňová dovolenka. Žiadne veľké balenie, žiadne veľké prípravy, žiadne starosti s ubytovaním. Len deň plný zážitkov a potom zaslúžená večera. Okolo nás je veľa krásnych miest, na ktoré nám stačí jediný deň.
Pre rýchlejšiu orientáciu prejdite na MAPY.
8. február 2013 Nemohla som uveriť, že toto sú naše deti! Tieto malé stvorenia, čo sa prechádzajú medzi traktormi, sejačkami a kosačkami, s pôžitkom pohládzajú kolesá, rámy a plošiny… Nadšenie pre stroje a motorové vozidlá je niečo, čo nedokážem pochopiť a je to zároveň niečo, čo drží Benjamína odkedy začal reagovať na svet. Išli sme sem hlavne kvôli nemu. Aby sa aj on potešil, keď už toľkokrát hrdinsky zvládol múzeá, ktoré ho až …
1. február 2013 Žijeme v krásnej krajine. Kto neverí, nech sa pozrie z najvyššieho kopca vo svojej duši. Žijeme v krásnej krajine. Chápem, že to nič nerieši a asi nám to ani aktívne nepomáha napravovať a upravovať svoj život. Ale tá čistá, silná a zadúšavá nádhera postrčí človeka k tomu, aby si svoj život šiel pekne napravovať a upravovať sám. Aby nesedel príliš dlho na kameni ponorený v sebaľútosti, pretože ho odvejú vetriská. Aby …
26. január 2013 Chceli sme ísť na Veľký Inovec. Nabalení, s horúcim čajom v ruksaku, so 4 poctivými vrstvami oblečenia na tele, motivovaní a natešení. Konečne zas nejaký poriadny kopec! Boli sme prichystaní na všetko…až na jednu malú drobnosť: sneh. Kto by to bol čakal? Sneh v januári!? Nevídané! Zabárali sme sa do neho povyše členkov, deti po kolená. Už na začiatku sme si povedali, že to asi nepôjde, ale šli …
19. január 2013 Cesta bola vychodená. Trochu zasnežená, široká cez šíre polia. Priestor pohlcoval zvuky a nebo viselo takmer po zem. Kráčalo sa ľahko, ale išlo sa ťažko. Čas od času to skúsime znova – či sa niečo nezmenilo. Ale nie! Toto ostáva stále rovnaké: nie sme schopní chodiť po ceste. Široké cesty nám berú energiu, optimizmus a robia z nás prechodne nespokojných a netrpezlivých ľudí. Niekedy sa však tomu nedá vyhnúť… …
4. január 2013 Prekvapenie! To je to správne slovo! To je to slovo, ktoré najlepšie vystihuje pocit, ktorý som mala po opustení Hudobného a literárneho múzea v Banskej Bystrici. Prečo prekvapenie? …pretože to bolo nesmierne intenzívne. Obrovské množstvo farieb, zvukov, podnetov, slov a činností striedajúcich sa v rýchlom slede. Až tak, že som si chvíľami nebola istá, či to zvládnem. …pretože deti to zvládli. …pretože som nečakala, že sa …
2. január 2013 Sedeli sme v aute a čakali sme, kým otvoria. Vonku trochu snežilo a deti dojedali obed. „Veronka…ja nechcem ísť do tej jaskyne (rozumej: štôlne)! Ja už chcem ísť domov“, povedal Benjamín a zdalo sa, že to myslí vážne. „Prečo Benjamínko?“ „Pretože ja tam nechcem ísť. Pretože tam je tmavo a už som unavený“ , povedal Beny a vyzeralo to, že dnes sa už nikam nejde. Iba ak domov. „Ale Beny! …
2. január 2013 Výlety na kalvárie sú predvídateľné. Vždy je tam nejaký kopec a zastavenia, a úplne hore sú zvyčajne tri kríže a kostolík. Kopček je skoro vždy zalesnený, cesta je vychodená a motívy obrázkov v zastaveniach sa opakujú. Výstup na Kalváriu je v zásade nenáročný a človek zvyčajne dostane to, čo očakáva. Samozrejme, nie sú všetky kalvárie úplne rovnaké. Každá má svoje čaro. Alebo ho nemá. Alebo …
31. december 2012 Keď už je tá zima, prečo neskúsiť napríklad také lyžovanie? Zimné športy nie sú naše najobľúbenejšie ale to ešte neznamená, že k nim nepripustíme naše deti. To by predsa len bolo sebecké a trochu nefér, nie? Najmä keď máme nadšeného deda Ivana, ktorý ich rád lyžovať naučí. Deti to bavilo už minulý rok. Až tak veľmi, že potom “lyžovali“ celé leto po byte a každému …
21. december 2012 Je ťažké napísať niečo o mieste, kde som bola tak veľa krát za život. Každý, kto niekde chodí dlhodobo a pravidelne vám povie, že je to pre neho vždy trochu iné a nikdy sa mu to nezunuje. Pozoruje totiž drobné zmeny v prírode, iné svetlo a meniace sa odtiene farby trávy. Vidí, že zo svahu sa zvalil kameň na ktorom minulý rok rástol divozel a vidí tiež, že …
2. november 2012 Povyše hradu v Modrom Kameni sa nachádza Modrokamenská kalvária. Široká lesná cesta začína len niekoľko desiatok metrov od brány múzea a vovedie pútnikov do láskavého, voňavého lesa. Pod nohami nám šuchotali listy. Zakrývali blato aj kamenné schody. Celkom odpútali moju pozornosť od zastavení. Ale Zojka sa nedala pomýliť – pri každom zastavení (je ich celkom 10) sme sa museli pristaviť, pri každom som musela porozprávať, čo …
