4.august 2012 Sitno sme “objavili“ takmer pred rokom v lete. Odvtedy sme tam boli tri krát a stále sa nám nezunovalo. Auto sme zaparkovali na úplne prázdnom parkovisku a vydali sme sa po zelenej. Prvá časť trasy vedie lesom, miestami celkom strmo do kopca, po dobre vychodenom širokom lesnom chodníku. Sojky škriekali a po zemi sa hmýrili stovky mravcov. Zoja neustále nakúkala pod kríky a hľadala dubáky. Pre Zojku je každá huba …
31.júl 2012 Trochu zvláštne miesto pre návštevu s deťmi, ale prečo nie… Malým deťom sa pri lezení na tanky, obrnené transportéry a húfnice nevybavuje nič negatívne. Pre nich sú to len zaujímavé preliezky. Keď som sa im snažila vysvetliť, že niečím takým sa zabíjali (a stále zabíjajú) ľudia, samozrejme mi nerozumeli. Zojka hlavne nedokázala pochopiť, prečo by niekto zabíjal ľudí. Ťažko vysvetlím niečo, čo ani ja neviem pochopiť. Deti to …
31.júl 2012 Na začiatku sa k nám pridala Mačka. Bolo to také mačiatko – krásne, ľúbezné, milučké, farebné a hravé. Dostalo meno Mačka, pretože “cica, cicuška a pod.“ sú podľa mňa dosť hlúpe slová a “mačička či mačiatko“ sa nikomu nechcelo vyslovovať. Mačka si najprv overila, či jej nič neurobíme a potom sa s prirodzenosťou zvieratka včlenila do nášho 4-členného minikolektívu. Mačka Auto sme nechali pri prameni Želiarec a vykročili sme chladným …
24.júl 2012 Ráno bolo len 6°C aj keď bol koniec júla. Tak to už v horských dolinách býva. Vykročili sme rezko po ceste, aby sme sa zahriali. Deti v šatkách striedavo pospávali a sledovali okolie. „Už ma vypustíš?“ nezabudol sa Benjamín opýtať vždy, keď som sa na chvíľu zastavila. „Nie, nie chlapček. Až tak o hodinku,“ podelila som sa s ním o informáciu, ktorá pre neho asi nemala veľký význam a išlo sa ďalej. Konečne …
6. júl 2012 Nebolo vždy len dobre. Ani deti neboli vždy super poslušné. Ani počasie s nami nespolupracovalo každý deň. Pripálila som 2 litre krupičnej kaše v hliníkovom hrnci. Benjamín skočil z preliezky a narazil si nohu tak, že sme si mysleli, že ideme domov a do nemocnice. V jednom z kempov nám 100 metrov od stanu hrala dychovka do polnoci (našťastie len raz). Inde sme zas každé ráno naháňali armádu ucholakov čo nám cez …
5. júl 2012 Bokom od všetkých známych atrakcií Bojníc sa nachádza Bojnická kalvária. Najzaujímavejšie na nej je azda to, že sa začína pri ceste, a to doslova. Prvé zastavenie stojí tesne pri ceste, pri koncovej tabuli Bojníc, smerom na autokemp. Druhé zastavenie je už kúsok povyše cesty, medzi stromami. Kalvária bola postavená začiatkom 19. storočia. Napočítali sme 5 zastavení. Na vrchu je kaplnka s kruhovitým pôdorysom a zvonicou. Výjavy na zastaveniach …
4. júl 2012 Vietor víril prach, piesok a lístie. Dvíhal ich do výšky a nechával padať späť k zemi. Slnko sa stratilo za olovenými mrakmi. Vtáky stíchli a nastalo klasické predbúrkové ticho, ktoré odignoroval snáď len vietor a naša mrnkajúca Zojka. Snažili sme sa odpútať pozornosť detí od približujúcej sa búrky, ale nedalo sa. V náhlom šere videli každý blesk a aj cez vietor počuli každý hrom. Benjamín si opakoval: „Ja sa nebojím búrky! Ja …
4. júl 2012 Dnes doobeda sa našim deťom splnil sen: mohli sa hrať na ihrisku dovtedy, kým ich to neomrzelo. Tento stav prišiel po 3 a pol hodine, kedy ochotne opustili preliezačky a šli obedovať. Túžba našich krpcov liezť hore-dole, šmýkať sa, kolotočovať sa a hojdať sa bola naplnená v Prievidzskom lesoparku, resp. na jeho okraji, kde je hneď pri vstupe relatívne rozsiahle, voľne prístupné detské ihrisko. Okrem preliezačiek, hojdačiek, lezeckých stien, …
3.júl 2012 Sú aj na iných miestach, ale tu som absolútne nepochopila ich zmysel. Načo a prečo sú v zoologickej záhrade, so stovkami zaujímavých zvierat trampolína, retiazkový kolotoč, stánky s nevkusnými a nekvalitnými hračkami, autíčka, plávacie autíčka a iné atrakcie?! Takéto veci patria predsa do lunaparku alebo na jarmok! Prečo len sú na mieste, kam by sa ľudia mali prísť pozrieť na zvieratá a nie míňať energiu na vytesňovanie totálne nesúvisiacich atrakcií?! Však Bojnická …
3. júl 2012 Kemp nad Bojnicami je môj obľúbený. Malý, tichý, čistý, s priateľským a ochotným personálom a množstvom tieňa. Asi aj preto je taký populárny a niekedy je tak plný, že človek musí veľmi hľadať, aby našiel miesto aj pre seba. Tento rok sme boli svedkami toho, ako sa priestor začal vo štvrtok podvečer pomaly plniť a v piatok večer sa takmer nedalo dostať k sprchám. Stany, karavany, prívesy, motorky, dodávky a autá stáli úplne …
