12. apríl 2014 Dúpänce Pri Hontianskych Tesároch, rozťahané na necelých dvoch kilometroch, sa z kraja lesa ukrývajú medzi stromami Dúpänce (alebo tiež Dúpence). Dúpänce sú komôrky a malé miestnosti, umelo vyhĺbené do mäkkej horniny. V časoch tureckých nájazdov ich ľudia využívali ako skrýše. O vzniku Dúpäniec sa však veľa nevie (ja som nič konkrétne nenašla). Ako prvý ich zdokumentoval a opísal Andrej Kmeť v roku 1902. Dúpänce časom dostali mená …
24. marec 2014 Pod zalesnenou Poľanou (1458 m.n.m.) sedí horský hotel Poľana. Cesty a chodníky sa k nemu zbiehajú zo všetkých strán ako nohy pavúka. Vzduch je tu tak čistý a svieži, že sa takmer ťažko dýcha. Samotný hotel bol dokončený pred asi 20 rokmi a ani najmenej nešpatí okolitú prírodu ako niektoré modernejšie stavby. Práve naopak – nenápadne splýva s krajinou, vtlačený medzi stromy a roztancované steblá žltej trávy. …
1. marec 2014 Predpoveď počasia na tento deň im našťastie nevyšla. Ale aby sme neboli neféroví, predpovedať počasie v kopcoch asi nie je len také jednoduché. Pripravení na dážď, sneh a vietor, vybrali sme sa zarána po žltej značke smerom na Skalku. Slnko presvitalo spoza mrakov. Na pravo od lesnej cesty hučal potok. Biele fľaky snehu pod stromami sa postupne zlievali a o chvíľu sme museli deťom prešľapávať cestičku cez …
15. február 2014 Z jari do zimy Nad železničnou stanicou v Kremnici bola skorá jar. Vtáky spievali v hnedých stromoch, v rannom smrekovom šere voňala zem, na skalách neuveriteľnou zeleňou žiaril mach. Pripevnili sme boby o ruksak a vydali sme sa hore ku Kremnickému štósu po mäkkom smrekovcovom ihličí. Cesta nám rýchlo ubiehala. Stúpali sme čoraz vyššie a po snehu nebolo ani chýru. Už som si začínala myslieť, že dnes …
21.december 2013 Nad šedivým, špinavým banskobystrickým sídliskom Sásová stojí Panský Diel. Od Banskej Bystrice k nemu vedie modrá turistická značka, ktorá začína neďaleko veľkého parkoviska na severnom konci Sásovej. Našim cieľom však nebol Panský diel, lež dve jaskyne na jeho úpätí: Netopieria jaskyňa a jaskyňa Kaplnka. Deťom sme už deň dopredu sľúbili, že pôjdeme hľadať jaskyne. Náležite sa na to pripravili, aj čelovky si zbalili a ešte sa ráno ubezpečili, …
14. december 2013 Pod nami, medzi modro sivými kopcami sa rozprestierala biela plocha. Vyzerala ako rozliata smotana. Ako snežná pláň. Ako more. Hlboko pod jej hladinou, utopené na dne údolia, sa do sychravého, mrazivého, tmavého rána prebúdzali mestá a dedinky. Slnko vychádzalo. Kráčali sme cez lúky nad Krahuľami, nasledovaní chudými 20 metrovými tieňmi, oslepovaní trblietajúcim sa snehom. Vyhliadkovú vežu na Krahulskom vrchu sme zahliadli hneď na začiatku. „Aha, detičky! Tam …
30. november 2013 Naše červené auto uháňalo po diaľnici smerom k Novej Bani. Teplota sa držala tesne pod nulou. Mrholilo. Fúkalo. Za krajnicou sedela hmla. „V tvrdých podmienkach rastie tvrdý charakter.“ – povedal ktosi a mal asi pravdu. Preto sme sa nezľakli a pokračovali sme ďalej, cez Novú Baňu a Starú Hutu až k malému parkovisku pri lyžiarskom stredisku Drozdovo. Mrholenie sa zmenilo na husté, drobné sneženie ktoré nám vietor …
5. október 2013 Vybrali sme sa na prechádzku. Bola to prechádzka bez jasného cieľa, ak neberieme prežitie nádherného slnečného, jesenného dňa v tatranskej prírode ako cieľ. Hore lesom, dole lúkami. Z Ráztoky pod hrebeň a z pod hrebeňa späť do Ráztoky. To bolo všetko. Nič zvláštne, a predsa odporúčame. Nedá sa neodporúčať. Ráno v Ráztoke mrzlo. Vraj -6 °C. Utekali sme hore dedinou a opätovali milé úsmevy Ráztočanov schádzajúcich sa …
28. september 2013 „Jééj! Aha, sneh!“ – „ To nie je sneh. To je námraza!“ Je krátko po 8 hodine ráno. Vo Vlkolínci boli 3 stupne pod nulou. Lúka pred nami je biela, ozdobená ružovými jesienkami. Vyzerá ako cukrová torta. Deti dychom roztápajú námrazu na lístkoch. Potom rukami roztápajú námrazu na lístkoch. Vraj aby im nebola taká zima. Zamrznutá tráva sa nám láme pod nohami. Zamrznuté prsty nás prestávajú poslúchať. …
7. september 2013 Vybrali sme sa na výlet na Kerling. Vlastne na Klinger… teda vlastne nie – bol to naozaj Kerling! Celý týždeň pred výletom sme si mýlili Klinger a Kerling. Ešte aj počas výletu sme sa stále mýlili. Nič to.. Hlavne že sme prišli tam, kde sme chceli prísť. Obe miesta sú v Štiavnických vrchoch (vzdialené od seba asi 8 kilometrov vzdušnou čiarou), mená oboch začínajú na “K“ a …
