Jednodňové vybočenie zo stereotypu vie niekedy potešiť viac než 2 týždňová dovolenka. Žiadne veľké balenie, žiadne veľké prípravy, žiadne starosti s ubytovaním. Len deň plný zážitkov a potom zaslúžená večera. Okolo nás je veľa krásnych miest, na ktoré nám stačí jediný deň.
Pre rýchlejšiu orientáciu prejdite na MAPY.
23. marec 2013 Opäť v Nitre. Keď to porovnáme s našou minulou návštevou, neblúdili sme skoro vôbec. No dobre, tak trochu áno. Najhoršie bolo, že v celučičkej štvrti pod Zoborom nebolo ani jediného človiečika. Nakoniec sme predsa len zbadali mladú žienku komunikujúcu cez plot so psom. Povedala, že musíme ísť dole a potom rovno hore. Znelo to príliš jednoducho na to, koľko ulíc, uličiek a mini-uličiek tam je. Ale tak to bolo. Dole, …
2. marec 2013 Pod Gýmešom voňala jar. Snehu nikde a pod vlaňajšími listami sa nesmelo zelenala nová tráva. Mokrá zem bola posiata srnčími stopami. Voda, čo stekala z hory vymývala jarky do blatistej cesty. Hustý mach obaľujúci korene stromov odrážal slnečné svetlo do sivo-hnedého lesa. Zdalo sa, že celý svet je zelený. Pod Gýmešom Deti so záujmom kráčali po širokej lesnej ceste. Blato im vôbec nevadilo. Aj stúpanie …
27. február 2013 Keď sme parkovali, po poli šiel traktor. Taký obyčajný. Ťahal za sebou dva vozíky dreva. Jeden malý, jeden veľký. Vystúpili sme z auta a snažili sme sa čo najrýchlejšie obliecť deti. Traktor zastal na kraji poľa a vypol motor. Samko sa mi vytrhol a utekal sa pozerať. Traktor zastal! Najväčšia atrakcia! Utekala som za ním a natiahla som mu sveter cez hlavu. Potom bundu. A ešte rukavice… Nie, nie! Rukavice …
27. február 2013 Blatnický hrad je jedno z tých miest, kam sa oplatí ísť viac kvôli ceste k cieľu, než kvôli samotnému cieľu. Tým nechcem povedať, že Blatnický hrad nestojí za námahu! Ale príroda Gaderskej doliny ma oslovila viac. Zelený potok, presvetlený les a strmé svahy okolo sa prihovárajú srdcu. Vzduch tam má priezračnú vôňu. Slnko tam má malú moc. Chodník k Blatnickému hradu Hore sme vyšli Stáli sme …
8. február 2013 Nitra? Jasné! Tam to poznáme! Však sme cez ňu chodili 5 rokov autobusom do Bratislavy a späť! Však to je jedna hlavná cesta a zopár domov a vééľký kruhový objazd, nie? Tam sa predsa nedá stratiť! Ibaže by sa dalo. Pretože je tam viac než jedna hlavná cesta a aj domov je podstatne viac ako zopár. Miro: „A teraz budeme musieť ísť až naspäť a otočiť sa…“ Veronika: „Až …
8. február 2013 Nemohla som uveriť, že toto sú naše deti! Tieto malé stvorenia, čo sa prechádzajú medzi traktormi, sejačkami a kosačkami, s pôžitkom pohládzajú kolesá, rámy a plošiny… Nadšenie pre stroje a motorové vozidlá je niečo, čo nedokážem pochopiť a je to zároveň niečo, čo drží Benjamína odkedy začal reagovať na svet. Išli sme sem hlavne kvôli nemu. Aby sa aj on potešil, keď už toľkokrát hrdinsky zvládol múzeá, ktoré ho až …
1. február 2013 Žijeme v krásnej krajine. Kto neverí, nech sa pozrie z najvyššieho kopca vo svojej duši. Žijeme v krásnej krajine. Chápem, že to nič nerieši a asi nám to ani aktívne nepomáha napravovať a upravovať svoj život. Ale tá čistá, silná a zadúšavá nádhera postrčí človeka k tomu, aby si svoj život šiel pekne napravovať a upravovať sám. Aby nesedel príliš dlho na kameni ponorený v sebaľútosti, pretože ho odvejú vetriská. Aby …
26. január 2013 Chceli sme ísť na Veľký Inovec. Nabalení, s horúcim čajom v ruksaku, so 4 poctivými vrstvami oblečenia na tele, motivovaní a natešení. Konečne zas nejaký poriadny kopec! Boli sme prichystaní na všetko…až na jednu malú drobnosť: sneh. Kto by to bol čakal? Sneh v januári!? Nevídané! Zabárali sme sa do neho povyše členkov, deti po kolená. Už na začiatku sme si povedali, že to asi nepôjde, ale šli …
19. január 2013 Cesta bola vychodená. Trochu zasnežená, široká cez šíre polia. Priestor pohlcoval zvuky a nebo viselo takmer po zem. Kráčalo sa ľahko, ale išlo sa ťažko. Čas od času to skúsime znova – či sa niečo nezmenilo. Ale nie! Toto ostáva stále rovnaké: nie sme schopní chodiť po ceste. Široké cesty nám berú energiu, optimizmus a robia z nás prechodne nespokojných a netrpezlivých ľudí. Niekedy sa však tomu nedá vyhnúť… …
4. január 2013 Prekvapenie! To je to správne slovo! To je to slovo, ktoré najlepšie vystihuje pocit, ktorý som mala po opustení Hudobného a literárneho múzea v Banskej Bystrici. Prečo prekvapenie? …pretože to bolo nesmierne intenzívne. Obrovské množstvo farieb, zvukov, podnetov, slov a činností striedajúcich sa v rýchlom slede. Až tak, že som si chvíľami nebola istá, či to zvládnem. …pretože deti to zvládli. …pretože som nečakala, že sa …
