Šíp (1170 m.n.m.)

3. apríl 2016     Kráčali sme hore naším mestom (ja som kráčala, Zojka so Samkom lietali ako šialení) a uvedomila som si, že som sa vlastne ešte ani nespýtala detí, ako sa im páčil náš posledný výlet. Po ceste z výletu domov spali v aute a po príchode sa už len najedli a šli do postele. Dostali teda 5 kontrolných otázok:     Veronika: Čo sme včera videli a bolo to biele? Samko: Nooo, kadečo …

Ak ste zvedaví, čítajte ďalej

Naše rána – marec 2016

…alebo o tom, že rozhodnutie nedať deti do školy prináša dni zúfalé, dni šialené, dni pokojné, dni štruktúrované, dni objavné, dni veselé, dni unavené, dni nekonečné, dni užitočné, dni chaotické, dni nečakané, dni nudné a ešte aj kadejaké iné. A aj keď sa niekedy veľmi snažíme, nikdy sa nám nepodarí mať dva dni za sebou také isté.     29. marec 2016     Deň ako veľa iných. Budím sa …

Ak ste zvedaví, čítajte ďalej

Zákľuky (1012 m.n.m.)

27. marec 2016     Prechádzka na Zákľuky je ideálna pre ľudí, ktorí sa chcú v pokoji porozprávať a nechcú pri tom sedieť medzi štyrmi stenami. Keď človek vyrazí od vojenského cintorína na Tlstom javore a plánuje sa vrátiť tou istou cestou späť, má pred sebou necelých 5 hodín nenáročnej chôdze s nenápadným stúpaním a klesaním, ktoré sa priateľsky rozložilo po celej trase. Možno aj preto je trasa vyhľadávaná najmä bežkármi a začínajúcimi terénnymi cyklistami. Cieľ …

Ak ste zvedaví, čítajte ďalej

Cez Vysokú (988 m.n.m.) do Kališťa

25. marec 2016     Dve ženičky v Podkoniciach stáli pred Jednotou a čakali, kým otvoria. Kostol povyše obchodu už žiaril v rannom slnku. Kohút kikiríkal. Ženičky vstúpili dnu. Vzápätí z Jednoty vyšiel pán s nákupnou taškou. Ako to dokázal? Však sme ho nevideli vojsť! Žeby zákazník so špeciálnymi výsadami?   Okolo Podkoníc sa dvíhajú zalesnené svahy a nad nimi si sedí Vysoká. Zojka síce skonštatovala, že tá Vysoká (988 m.n.m.) vôbec nie je vysoká, ale …

Ak ste zvedaví, čítajte ďalej

Cez Bralovu skalu do Kunešova

20. marec 2016     Vybrali sme sa opäť na Bralovu skalu. Z Kremnických Baní sme sa odviezli vlakom do Remäty a odtiaľ sme sa pešibusom vrátili cez Bralovu skalu späť do Kremnických Baní. Deň bol ponurý a surový. Benjamínka bolela noha. Zojke sa nechcelo kráčať. Nejak nám to tento deň nefungovalo. Vláčik, najväčšiu atrakciu dňa, sme si odbili hneď ráno a potom sme sa už nemali na čo tešiť. Deti si to v podstate …

Ak ste zvedaví, čítajte ďalej