Zoo Bojnice

3.júl 2012

 

 

Sú aj na iných miestach, ale tu som absolútne nepochopila ich zmysel. Načo a prečo sú v zoologickej záhrade, so stovkami zaujímavých zvierat trampolína, retiazkový kolotoč, stánky s nevkusnými a nekvalitnými hračkami, autíčka, plávacie autíčka a iné atrakcie?! Takéto veci patria predsa do lunaparku alebo na jarmok! Prečo len sú na mieste, kam by sa ľudia mali prísť pozrieť na zvieratá a nie míňať energiu na vytesňovanie totálne nesúvisiacich atrakcií?!  Však Bojnická Zoo je pekná, zelená, akurátne veľká, esteticky upravená, plná obľúbených a vyhľadávaných zvierat! Je sa na čo dívať. Podľa mňa by zopár obyčajných preliezačiek úplne stačilo – deťom predsa netreba veľa. Ja asi naozaj nerozumiem potrebám ľudí…a preto nie som zamestnaná v cestovnom ruchu. Čiže toto je len také hundranie človeka, ktorý nevie, čo ľudia chcú a oceňujú. Zjavne je to záplava umelej zábavy. Nechápem!!!
 

  

Dobré ráno!

 

Ale vrátim sa k tomu, za čím sme dnes do ZOO prišli… Benjamín sa najviac tešil na leva a slony, Zoja zas na medvede a slony. Najprv sme ich však donútili absolvovať Vivárium. Po minuloročnej skúsenosti, keď sme sa tam pri poludňajšej návšteve skoro upiekli, sme si povedali, že kým je chladno, ideme pozrieť ryby, žaby, hady a inú pestrofarebnú háveď. Háveď zožala u detí úspech – krokodíl sa predsa nevidí každý deň. Aj anakondu sme si skoro museli odviezť domov, ale dali si to vyhovoriť.

Z Vivária sme si to namierili priamou čiarou k medveďom. Práve raňajkovali a nevenovali nám veľa pozornosti. Keď nás zazreli, chvíľu sledovali, či im nehodíme nejaký prídavok ku kŕmnej dávke, ale keď sa nič nedialo, vrátili sa späť k svojim jablkám a rožkom.

Nasledoval lev, resp. levica. Mali sme šťastie: nespala! Aj keď veľa jej nechýbalo. Levica ležala za sklom a oblizovala si predné laby. Benjamín sa bál. Tak ako sa celé ráno tešil, tak sa potom bál – neveril veľmi tomu sklu. Môže niečo, čo takmer nevidno zabrániť levovi, aby na nás skočil? Môže? Ako to vysvetliť niekomu, kto má 2 a pol roka?
 

 

Drobná krása

 

Po opiciach, bocianoch a papagájoch prišiel na rad klokan-skokan. Nebolo mu veľmi do skoku, vyzeral, že chce aby sme mu dali pokoj. Tak sme ho nechali, nech sa pasie a kráčali sme k slonom. Pri slonoch sme strávili snáď vyše pol hodiny. Práve ich sprchovali a detičky len stáli a stáli a pozerali. Ani nemukli.
 

Keďže v čase našej návštevy už boli letné prázdniny a navyše počasie bolo bezchybné, boli sme pripravení na nával ľudí. Čakali sme, čakali, kedy sa chodníky začnú plniť, ale nič. Stále dookola sme stretávali tých istých 15-20 ľudí. A tak to bolo až do konca. Mali sme šťastie. Veľmi  fajn deň v našej obľúbenej Zoo.
 

 

V tieni

 

A ešte jedna  príhoda: Prišli sme ráno k pokladni, bolo asi 8:03 (otvárajú o 8:00), nikde nikoho. Ale hneď sa objavila pani a pýta sa začudovane: „Vy si chcete kúpiť lístky?“.  Mala som chuť jej povedať: „Nie, kdeže! My tu stojíme pri pokladni z čírej roztopaše!“ …ale keďže ma viedli k slušnému správaniu, povedala som si to len pre seba. Pritakali sme jej a ona si vzdychla, pozrela na hodinky, znechutene pokrútila hlavou a povedala: „Tak ja vás teda pustím…“ a sadla si za okienko. Hmm.. Čo sme urobili zle, že sme jej tak pokazili začiatok dňa?

 

 

Ako sa tam dostať:
Vstup do ZOO je pri Bojnickom zámku.
Prístupnosť / náročnosť / terén:
Výbehy sú sprístupnené po asfaltových širokých chodníkoch.
Pre deti:
Nuž, zoo je klasicky braná ako atrakcia predovšetkým pre deti. Okrem zvierat je tam ešte všakovakého kadečoho, od preliezačiek, cez nafukovací “hrad“ po trampolínu.
Súčasťou ZOO je aj detská miniZOO. Deti si tu môžu pohladkať prasiatka, kozy, vidieť z bezprostrednej blízkosti sliepočky a iné bežné domáce zvieratá.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Otváracie hodiny
Vstupné

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Na vysvetlenie autorkinho počudovania, prečo sú v bojnicekj Zoo jarmočné atrakcie – je to veľmi jednoduché – chodí tam totiž kvantum ľudí a dosť z nich sa dá nalákať. Nebudú predsa všetky tie čačky a podľa mňa taktiež zbytočnosti umiestňovať do lesa, kde nikto nechodí

Napísať odpoveď pre ajob13 Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *