Popri Litave

11. marec 2017

 

 

Vybrali sme sa na juh, jari naproti. Na hrade Čabraď sme ešte neboli a povedali sme si, že je najvyšší čas to napraviť. Zrúcanina je obklopená lesmi, ovinutá riečkou Litava, na dohľad kláštora v Bzovíku. Ale ja by som vlastne vôbec nemala písať o hrade! Pretože napriek tomu, že sme prešli vyše 20 kilometrov, na hrad sme sa nakoniec nedostali.

 

 

Rozhodli sme sa využiť neznačkovanú, nespevnenú cestu popri rieke Litava. Na mape sme zistili, že po asi 5 kilometroch po prúde bude možné prejsť Litavu po moste a začať stúpať hore na hrebienok, ktorý vedie k hradu. Na hrebienku sa napojíme na modrú značku a po nej pôjdeme až na zrúcaninu. Odtiaľ len zbehneme z vŕška a budeme tam, kde sme začínali. Ale všetko bolo úplne inak:

Ráno mrzlo. Nevšímavo, zababušení do seba, s rukami vo vreckách, prešli sme ponad krátku tiesňavu. Bledozelený Konštiansky potok sa tu miestami stráca v hlbokom skalnom záreze. Po kamenistej ceste tiekla voda. Na mlákach bol tenký ľad. Po necelej hodine sme došli pod Čabraď a vydali sme sa vpravo, po lúčnej ceste, po prúde riečky Litavy.

Rieka bola rozvodnená, rýchla a len o pár tónov tmavšie zelená, než potok v tiesňave. Prechádzali sme striedavo lesíkmi a rozľahlými lúkami rozmočenými roztopeným snehom a včerajším výdatným dažďom. Zľava sa na nás chvíľu díval múr zrúcaniny na vŕšku, ale o niekoľko meandrov ďalej ho už ukrýval les. Stretnutie s jarou sa podarilo. Aj keď zatiaľ bez kvetov, vtáky spievali, slnko hrialo a hlina voňala tuho-zemitou výzvou k životu.

 

 

A potom sme došli na miesto, kde podľa všetkého mal byť most. Most nikde. Mysleli sme si, že možno zle čítame mapu a pokračovali sme ďalej po lúčnej ceste, stále popri rieke, hľadajúc most. Prešli sme ďalšie, možno dva alebo tri kilometre. Videli sme srnu, líšku a stádo muflónov. Ale most nikde. Zložili sme sa na konci dlhej lúky, deti sa najedli a ja som šla pozrieť ešte ďalej. Nič. Most tam jednoducho nebol. Podľa mapy sme museli byť už ďaleko, ďaleko za miestom, kde sme mali pôvodne prejsť. Ešte sme skúšali nájsť vhodný brod alebo spadnutý strom cez rieku, ktorý by bol dostatočne bezpečný, ale vody bolo naozaj veľa a nakoniec sme to vzdali. Čakala nás dlhá-predlhá cesta späť. Keď som neskôr doma pozerala iné mapy, na tých most naznačený nebol. Bohužiaľ sme sa riadili len tou jednou – chybnou.

Aj keď to tak možno nevyzerá, napokon to bol veľmi príjemný, zaujímavý výlet. Dlhý, ale pekný. Vrcholom dňa bol pravdepodobne kus minulosti a prírodnej krásy, ktorý sme našli len tak pohodený v lese, celkom nečakane a neplánovane, keď si deti všimli skalu trochu ďalej od cesty a chceli sa ísť pozrieť. Keď sme prišli bližšie, zistili sme, že zo skaly padá v mnohých tenkých stužkách slabý vodopád, láme sa o kamene a vteká do hnedozeleného jazierka pod skalou. Bolo to také prosté, nežné a pôvabné. Odchádzali sme od skaly späť na cestu a tu sa pred nami zjavila diera vo svahu. Najprv sme si mysleli, že je to nejaká jaskyňa, ale čoskoro sme prišli na to, že je to bývalá pivnica vysekaná do pieskovca. Bola veľmi podobná Jednodierke pri Hontianskych Tesároch. Na čo tu komu bola pivnica? Takto od ruky… Odpoveď sme dostali o pár metrov ďalej. Pri ceste boli zvyšky celkom veľkého, kamenného domu. Steny a zárubne obrastené machom, podlaha zasypaná lístím. Zo štrbiny medzi kameňmi v rohu domu s piskotom vyleteli dva veľké vtáky. Pivnicu si teda vytesali majitelia domu…vodopád im možno slúžil ako sprcha 🙂 .

 

 

Bolo už poobedie, keď sme opäť prechádzali popod Čabraď a vchádzali do údolia Konštianskeho potoka. Po ceste stále tiekla voda a potok bol stále rovnako mliečno-zelený. Ľad na mlákach sa roztopil. Počas dňa sa zo svahu zosunul strom a teraz ležal krížom cez cestu. Výstup na hrad sa dnes nekonal. Musíme prísť znova. Čoskoro.
 

 

 

Ako sa tam dostať:
Hrad Čabraď je južne od Krupiny. Prejdeme Krupinu a hneď za mestom odbočíme vľavo na Bzovík. Prejdeme Bzovík a pokračujeme cez Horný a Dolný Badín a nakoniec cez Čabraďský Vrbovok. Tu už sa napojíme na modrú turistickú značku, ktorá nás vyvedie z obce po úzkej asfaltovej ceste, cez polia až k statku či usadlosti Konské, kde asfaltka končí, resp. mení sa na nespevnenú cestu. Je tu malé parkovisko, pre možno 7-10 áut.
Prístupnosť/náročnosť/terén:
Trasa má dĺžku asi 20 kilometrov. Závisí to od toho, ako ďaleko po rieke sa vám chce ísť. Prevýšenie je zanedbateľné.

Od parkoviska pokračujeme po modrej značke dole kopcom po nespevnenej ceste, ktorá sa po chvíli zmení na kamenistú lesnú cestu a vovedie nás do dolinky s malou tiesňavou. Stále mierne klesáme. Po asi 2,5 kilometri prídeme k Litave a to už nad sebou uvidíme zrúcaninu hradu Čabraď. Ak chceme ísť na hrad, pokračujeme vľavo, po modrej. Ak si chceme urobiť dĺĺĺhú prechádzku k vodopádu a rozpadnutému domu po lúkach, ktoré sú posiate stopami a bobkami kadejakej zveri, okolo prameňa minerálnej vody, popod kamenisté svahy a cez lesy, pokračujeme vpravo po lúčnej ceste, ktorá ide prvých pár desiatok metrov popod elektrické vedenie a potom pokračuje stále popri rieke.

Pre deti:
Dlhá, ale technicky nenáročná vychádzka čistou prírodou. Kebyže neboli lúky rozmočené, zvládol by to aj terénny kočík (V jednom mieste sa rieka vylievala na cestu a bolo potrebné ju obísť do svahu – asi 50 m. Ale to možno len teraz na jar.).

Takmer neprestajný bezprostredný kontakt s riekou.

Výdatný, ľahko mineralizovaný prameň pri peknom zelenom jazierku.

Veľa zveriny.

Vodopád, pivnica v pieskovci a zrúcanina domu.

Výhľady na múry hradu.

Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Naozaj nádherná príroda a určite krásny výlet, aj keď bez mosta 🙂 Vďaka za tip! 😉

  2. Čabraď s hradom je čarovná oblasť. Určite sa oplatí zažiť

  3. Pekný výlet, no nemusí sa ísť iba z obce Čabradský Vrbovok. Kto by chcel vyskúšať inú trasu, má k dispozícii dalšie dve. Jedna začína v doline za Cerovom, pri prázdnom bazéne. Tu treba ísť po prúde rieky Litava a dostanete sa rovno po hrad. Druhá začína pri ceste idúcej z Veľkého Krtíša smer Nové Zámky. Oproti odbočke do obce Hrušov nájdeme rampu uzatvárajúcu lesnú cestu a pri nej začína žltá značka, ktorá vás privedie rovno pred hradnú bránu.

Napísať odpoveď pre Majka Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *