15. apríl 2017
Považujeme za veľmi dôležité, aby naše deti poznali svoju vlastnú krajinu. Aby vedeli čo ponúka, čo je v nej ukryté, aká je bohatá, prečo je dnes taká aká je, kto ju formoval a čo všetko prežila a zažila kým sme sem prišli my. Aby videli históriu ako príbeh ktorý sa ich týka. Aby vnímali geografiu ako dokonale prepojený, živý obraz.
Pred niekoľkými rokmi sme do kuchyne, nad stôl, zavesili maľovanú mapu Slovenskej Republiky. Vtedy sme to nevedeli, ale bolo to jedno z najlepších „vzdelávacích“ rozhodnutí. Už je poriadne vyblednutá, ochytaná a trochu pokrútená. Používa sa neustále. Obraciame sa k nej keď niekam ideme, keď spomíname na to kde sme boli, keď sa rozprávame o veciach ktoré sa dejú alebo diali na Slovensku, keď čítame o nejakom meste či rieke v časopise alebo v knihe… Jednoducho – mapa je súčasťou nášho života.
Preto sme radi využili rolku priesvitného papiera od babky Evy, vyhrabali sme z krabice starý školský atlas a pustili sme sa do obkresľovania máp. Najprv sme sa zamerali na rieky a vodné plochy. Pozreli sme si niekoľko pekných videí a dokumentov o riekach a vodných nádržiach na Slovensku, preštudovali sme rôzne typy máp v atlase a nakoniec deti úspešne pomenovali najväčšie rieky na slepej mape.
Prvý diel série: Od ústia k prameňu Hrona
Vrtulníkové zábery slovenských priehrad: Oravská priehrada, Zemplínska Šírava, Domaša
Potom sme na slepej mape určovali mestá. Vybrala som také, ktoré sú pre nás nejakým spôsobom významné: narodil sa tam niekto z rodiny, boli sme tam na pretekoch, býva tam niekto z rodiny, je tam letisko, boli sme tam na výlete, vedie tade Barborská cesta, vieme o ňom niečo zaujímavé, sú tam kúpele, chceli by sme tam ísť, atď.
Pokračovali sme hľadaním a určovaním pohorí, hradov a kúpeľov až napokon Samko dostal nápad, že si vyrobí vlastnú mapu. A vyrobil si. Najprv obkreslil obrys Slovenska z atlasu a postupne dopĺňal rieky, mestá, prístavy, hrady, kúpele a pohoria. Rozhodol sa, že do mapy zakreslí len to, čo on bude chcieť. Dopadlo to tak, že stred Slovenska, ktorý dobre pozná, je prepchatý a východ je takmer prázdny 🙂 . Naostatok nakreslil štátne vlajky okolitých krajín.
Dokument o Vysokých Tatrách
Videá z jaskýň: Ochtinská aragonitová, Domica, Dobšinská ľadová
Počas tejto intenzívnejšej práce s mapou sme často využívali Google maps a všetky možné mapy, ktoré máme doma. Popri tom sme si vysvetlili čo je to mierka, vrstevnice a svetové strany. Momentálne je to tak, že keď deťom dovolíme byť na chvíľu na počítači, medzi obľúbené aktivity patrí túlanie sa po svete prostredníctvom Google máp, obzeranie miest, hôr a prechádzanie tunelov pomocou Street view.
V objavovaní tajomstiev máp sme zatiaľ začiatočníci. Deti si už všimli, že niektoré mapy sú úzko zamerané (napr. hovoria len o ťažobnom priemysle), iné sú všeobecné, niektoré sú zeleno-hnedé a niektoré viacfarebno-čudno-fľakaté. Že nie sú všetky rovnako podrobné ale používajú podobné alebo rovnaké značky. A keďže majú viacnásobnú skúsenosť s blúdením v horách aj v meste, vedia, že mapy sú dobrými pomocníkmi pre všetkých blúdiacich a stratených.
Mapu považujem za najlepší začiatok pri poznávaní nejakej krajiny. Mapa rozpráva, ale nikdy nepovie úplne všetko. Odhaľuje, ale vždy niečo zatají. Núti k rozmýšľaniu, nabáda a motivuje k ďalšiemu skúmaniu.
Autor: tikaka
