15. december 2014
Na stene vstupnej haly základnej školy v Eskifjörđure visí tento obraz:
Sú tam aj iné obrazy, viac či menej kontroverzné, viac či menej priamočiare, viac či menej gýčové. Namaľovali ich žiaci školy, pod vedením umelcov, ktorí boli pozvaní na hodiny výtvarnej výchovy. Teraz zdobia spoločné priestory školy. Niektoré sú tam už (podľa rokov na obrazoch) takmer 15 rokov.
Pri tomto obraze sme sa obaja s Mirkom zastavili a zamysleli sme sa nad tým, či by niečo takéto dovolila priemerná základná škola na Slovensku: aby všetci žiačikovia, od 6 ročných po 16 ročných videli každý deň pri vstupe do školy symboly smrti, obrátený kríž, ženskú nahotu a obrazy násilia. Keď sme si spomenuli na dúhy, jabĺčka, jednorožcov, západy slnka a usmiatych pestrofarebných panáčikov, ktorých vídať na stenách v našich školách, usúdili sme, že obrazy ako je tento by nemali veľkú šancu. Napriek tomuto silne pôsobiacemu a pôsobivému umeniu v škole sa deti zdali byť úplne normálne, šťastné, slušné, vyrovnané a primerane veku trafené, bláznivé a ukričané.
Na konci 20 minútovej prestávky sa deti hrnuli z dvora späť do tried. Vonku lialo ako z krhly a deti mali premočené bundy a mokré vlasy. Bundy nechali kvapkať pri hlavnej bráne. Vlasy si sušili náhradnými tričkami alebo si nechali vodu stekať do tváre a zavše si ju utreli do rukáva. V dave detí sa odrazu objavila skupina nebezpečne vyzerajúcej a nebezpečne sa tváriacej mládeže: od dažďa rozmazané čierne linky na očiach (áno, aj chlapci), čierne kožené bundy s cvokmi, reťaze, farebné alebo čierne chocholy na hlave. Tých sme si neodfotili, pretože po A: Bolo by to asi dosť nevhodné, a po B: Fakt vyzerali nebezpečne. Učitelia sa tvárili ako keby nič, z čoho sme usúdili, že asi ide o najstarších žiakov školy a tento ich zjav je normálny.
Potom sme si spomenuli, že aj tu u nás, v Stöđvarfjörđure je jeden taký chlapec: čierne nohavice, čierna kožená bunda, reťaze, cvoky a chochol na hlave…a hrozivý pohľad samozrejme. Keď sme ho prvý krát videli z okna, začali sme uvažovať nad tým, že by sme možno mali na noc zamykať 🙂 . O pár dní na to sme zistili, že chodí do telocvične pomáhať dozerať na malé deti, keď sa tam hrajú, dáva pozor aby sa nezranili a zapája sa s nimi do hier, keď ich je príliš málo.
Aj keď sme v základnej škole v Eskifjörđure boli len pár hodín, bolo nám umožnené nahliadnuť zas o niečo viac do toho, ako sa tu veci “berú“:
1. Deti chodia von aj keď prší, pretože keď je veľká prestávka, chodí sa von. Aj keď prší a je tesne nad nulou. (To sa tu asi praktizuje vo všetkých školách a škôlkach, a je to veľmi sympatické.)
2. (pre nás) Šokujúce žiacke umenie sa akceptuje ako súčasť rôznorodosti a práva na umelecké vyjadrenie sa. Nikto si pri tom nemyslí, že to ohrozí mravný vývin mládeže, pretože prečo by malo, všakže…
3. To, že niekto vyzerá ako keby práve prišiel s punk-rockového festivalu, neznamená že je to zlý, nedôveryhodný, nebezpečný, hrubý, hlučný, vulgárny,… (doplňte si sami) človek. Znamená to len toľko, že sa mu páči takto vyzerať a chce takto vyzerať. Tam to začína a tam to aj končí.
Ďakujeme.
Autor: tikaka
