18. jún 2013
Čo muselo stačiť obyčajným ľuďom pred ani nie 100 rokmi? Jedna izba, v nej jeden stôl, jedna posteľ, pec a truhlica. Potom vedro, prútená metla, strúhadlo na kapustu, na stenách sväté obrázky, nad stolom petrolejka, možno aj žehlička na peci, dbanka, hrnce a niekedy aj druhá či tretia truhlica. V pitvore kopa náradia a nástrojov, opäť vedro a zásobnice. Niektorí mali izby aj dve, niektorí mali dokonca komoru.
Bol to život v neuveriteľnej jednoduchosti, ktorú si my už dnes nedokážeme predstaviť.
Život ovplyvňovaný poverami a náboženstvom.
Život, v ktorom sa všetky vaše veci zmestia do truhlice.
Život v ktorom všetci žijú a zomierajú, cítia, tešia sa aj smútia, učia sa a zabúdajú, pracujú a oddychujú v jednej miestnosti, deň po dni.
V skanzene si môžeme pozrieť niekoľko obytných domov (dom roľníka, dom pastiera, sezónne poľné obydlia, domy z okolitých dedín) postavených začiatkom 20. storočia. Interiéry niektorých domov približujú významné rodinné udalosti: svadba, narodenie dieťaťa, úmrtie, či Vianoce. Okrem obytných domov tu nájdeme stolársku dielňu, mlyn, školu a kováčsku vyhňu. Za pozornosť a návštevu určite stojí dominanta skanzenu: gréckokatolícky kostolík z roku 1833, zasvätený Archanjelovi Michalovi.
Ľubovniansky skanzen ponúka ukážky ľudovej architektúry etnicky zmiešaného územia severného Spiša. Je obkolesený lúkami a lesmi. Popri informáciách v písomnom sprievodcovi, ktorého sme dostali pri pokladni, boli v každom domčeku ďalšie doplňujúce informácie, napísané v 3 jazykoch, uložené v plátennom vrecku pri vstupe. Zaujímavé sú aj malé kópie budov pripevnené na zábradlie pred jednotlivými domčekmi a domami, určené pre nevidiacich a slabozrakých.
Bolo 5 hodín poobede. V ohrade sa pásli ovce, za plotom behali kačičky a po chodníkoch skanzenu sa pomaly vlieklo zopár ľudí zmorených horúčavou. Na skanzenovú dedinku dozeral z kopca Ľubovniansky hrad. Sedeli sme na múriku blízko kostolíka a chladili sme sa v tieni stromov, o čosi múdrejší a plní dojmov.
| Ako sa tam dostať: |
| Hneď ako sa priblížime k Starej Ľubovni, uvidíme hrad. Musíme sa dostať k hradu, keďže skanzen sa nachádza tesne pod ním. Odbočka z hlavnej cesty ku skanzenu aj hradu je dobre označená a tabule nás dovedú až k parkovisku. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od parkoviska je vstup do skanzenu vzdialený asi 50 metrov po ceste. V skanzene chodíme po chodníčkoch od domčeka k domčeku. Je to zvládnuteľné aj pre sotva chodiace deti. Jediná nevýhoda je, že v celom skanzene nie je takmer žiadny tieň. |
| Pre deti: |
| Domčeky a ich zariadenie, realisticky naaranžovaná kováčska vyhňa, škola, či stolárska dielňa, ovečky, rôzne náradie a nástroje… Naše deti najviac oslovili vedrá a dbanky. Narobili toľko fiktívneho bylinkového masla, že by stačilo celej fiktívnej dedine. Pri škole nájdeme maličký domček s pieskoviskom, dreveným koníkom a drevenými hračkami. Keď sme tam boli, bol zavretý, ale vnútri sú krosná, stolík na kreslenie a kadejaké hračky. A zdá sa, že cez sezónu býva domček otvorený. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Viac info na www.hradlubovna.sk POZOR! V mesiacoch november až marec je skanzen otvorený len pre vopred nahlásené skupiny nad 30 osôb. Ak plánujete aj návštevu hradu, oplatí sa kúpiť si kombinovanú vstupenku. Parkovisko je platené. Neviem si spomenúť, koľko sme platili. Myslím, že 1,50 E / auto / deň |
Autor: tikaka
