14. október 2017
Výlet na Ploskú vo Veľkej Fatre bol to, čo sme všetci potrebovali. Najlepšie na ňom bolo asi…všetko. Dokonalosť sa stretla s dokonalosťou a darovali nám tento jeden najdokonalejší deň. Zaumienili sme si, že sem musíme chodiť každú jeseň. Nie, nestalo sa nič monumentálne, ani vtipné, ani sme nevideli nič pozoruhodné. Bol to jednoducho nádherný deň plný obyčajnej jesennej krásy. A slnka. A vône oviec.
Okruh začínajúci vo Vyšnej Revúcej kopíruje náučný chodník Čierny kameň. Z náučného chodníka sme sa na chvíľu odpojili v Sedle Ploskej, pri výstupe na Ploskú. Potom sme sa naň vrátili a pokračovali okolo Čierneho kameňa a po červenej značke späť do doliny, do Strednej Revúcej. Náučný chodník sme síce prechádzali odzadu, ale to nevadilo. Aj tak sme sa pri tabuliach zastavovali len preto, aby sme si na mapkách ukázali, koľko sme už prešli. Zvyčajne tabule náučných chodníkov poctivo študujeme, no teraz akosi nikto nemal náladu a vlastne ani kapacitu na čítanie písmeniek a prezeranie fotiek. Všade okolo bolo toľko malebnosti, že človek naozaj nevedel, kam má skôr otočiť hlavu. Výborná viditeľnosť ukazovala každý strom na okolitých stráňach a každý tieň Vysokých Tatier na obzore. Farby vyzerali až neprirodzene farebne.
Najdokonalejší deň vytiahol do Fatry mnohých fotografov s obrovskými foťákmi, skupiny kamarátov, páry, rodiny a aj osamotených pocestných. Aj napriek tomu, že cesta vo Vyšnej Revúcej bola lemovaná autami s kadejakými poznávacími značkami, turisti sa postupne roztrúsili po pohorí a na hrebeni by človek ani nespoznal, že v doline už takmer niet kde parkovať. Veľké množstvo ľudí nám navyše zabezpečilo istotu, že nestretneme žiadneho nervóznejšieho macka. Na druhú stranu: nevideli sme ani žiadne iné zvieratá, dokonca ani jaštericu či havrana.
Po ceste dole sme našli pár hríbov, pretože teraz rastú hríby snáď aj na betónovom dvore a nedajú sa nenájsť. Zo dva krát sme preskočili potok a predrali sme sa kríkmi pri obchádzaní blata. Potom som si s deťmi sadla na schody kováčovne v Strednej Revúcej a čakali sme, kým Mirko príde aj s autom…aby sme nemuseli ísť tie posledné 2 kilometre po úzkej ceste bez chodníkov. Rozprávali sme sa o tom, že všetko so všetkým súvisí a všetko na niečom závisí. A že je preto ťažké, a hlavne nevhodné, veci zovšeobecňovať.
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od Banskej Bystrice: Za Donovalmi, v obci Liptovská Osada, zabočíme vľavo na Liptovské Revúce. Prejdeme Nižnú a Strednú Revúcu a zastavíme vo Vyšnej Revúcej. Parkovať sa dá na viacerých miestach popri ceste, v tých miestach kde žltá značka opúšťa cestu a začne stúpať cez lúku. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Okružná trasa má asi 16 km. Celkové prevýšenie je približne 920 m. Dospelý človek prejde trasu za 5 hodín 15 minút. Posledné 2 kilometre vedú po ceste zo Strednej do Vyšnej Revúcej. Z Vyšnej Revúcej sa vydáme hore po žltej značke smerom na Sedlo Ploskej / Ploskú. POZOR: z tejto obce vedú dve žlté značky, tá druhá nás dovedie na Chyšky (Kyšky). Čaká nás neustále stúpanie na hrebeň po širokej lúčnej ceste. Lesom sa ide len minimálne, väčšinou prechádzame cez pasienkové lúky. Ideme súbežne s NCH Čierny Kameň.
V Sedle Ploskej ostaneme na žltej značke a vyjdeme na Ploskú. Vrátime sa do sedla a po zelenej začneme obchádzať Čierny kameň. V týchto miestach sa nachádza výdatný prameň pitnej vody. Severná strana Čierneho Kameňa je zalesnená, chránená pred slnkom a výraznejším vetrom, preto tu môže byť v čase dažďov blatisto. V Sedle pod Čiernym kameňom opustíme hrebeň a po červenej značke zídeme späť do doliny. Aj cesta dole vedie prevažne po lúčkach a pasienkoch, cez malé lesíky a nakoniec popri potoku. |
| Pre deti: |
| Nenáročná, bezpečná túra do vyšších polôh. Krásne výhľady, v lete veľa kvetov, na jeseň veľa farieb.
Náučný chodník na trase – na každej tabuli je turistická mapa, podľa ktorej sa dá sledovať postup. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
