Nitrianska kalvária

8. február 2013

 

 

Nitra? Jasné! Tam to poznáme! Však sme cez ňu chodili 5 rokov autobusom do Bratislavy a späť! Však to je jedna hlavná cesta a zopár domov a vééľký kruhový objazd, nie? Tam sa predsa nedá stratiť! Ibaže by sa dalo. Pretože je tam viac než jedna hlavná cesta a aj domov je podstatne viac ako zopár.

 

Miro: „A teraz budeme musieť ísť až naspäť a otočiť sa…“

Veronika: „Až tam dozadu, že? No…“

Miro: „A pozri, tu sa dá otočiť!!!“

Veronika: „Myslíš, že to sa môže?“

M: „Asi hej… Aha!“

V: „A teraz sa musíme držať vľavo, smerom do centra!“

M: „Kde je tá Kalvária? Vidíš ju?“

V: „Nie. Skryla sa mi. Počkaj…. Aha, tam je! Však sa držme tým smerom a uvidíme.“

(po chvíli)

M: „Ja by som išiel vpravo.“

V: „Aj ja.“

M: „Tak poďme!“

V: „Asi to nebolo dobre, že? Vráťme sa.“

Zoja: „Prečo sme sa stratili?“

V: „Pretože to sa niekedy stáva. …. A teraz ideme kam?“

M: „Asi zasa doprava.“

V: „Jeeej! Pozri, tam rovno je pekný, zaujímavý dom!“

M: „Ideme si ho pozrieť? Mám ísť teda rovno?“

V:  „Jasné, veď aj tak nevieme, kde sme!“

 

 Kalvária v Nitre

 

Po hodine motania sa po Nitre sme zaparkovali na prázdnom parkovisku v tieni farského kostola. Konečne! Fúkal ľadový vietor a my sme sa snažili čo najskôr dostať na slnko. Okolo fary nebolo nikoho. Len dve autá a jedna dodávka sa okolo nás prehnali šialenou rýchlosťou pred tým, než sme zišli z cesty a vydali sme sa na skalnatý kopec nitrianskej kalvárie.

 

Zastavenia kalvárie sú postavené v rade, v pravidelných rozstupoch. Na vrchu je malý kostolík a zráz dole. Dramatické. Nečakané. Človek vyjde hore, kochá sa výhľadmi na Nitru, duša si oddýchne, oči sa potešia…a potom skončí zem a pod nohami je hlbina opierajúca sa o skalnatú stenu. Veľa temných myšlienok mi prebehlo hlavou keď sme tam stáli, držali deti pevne za ruku a pozerali cez okraj.  Zvláštne miesto.

 

 Pútnik postojí..

 

Nitrianska kalvária je veľmi pekná. Pôsobí jednoducho a dôstojne. Značne jednoducho a mimoriadne dôstojne. Pevne stojí na skalnatom vŕšku a nevnucuje sa. Aj keď je viditeľná už z ďaleka. Len jedna vec mi prekážala: Ježíš natretý zlatou farbou. Áno, rozumiem prečo to urobili, chápem symboliku. Ale vyzerá to zle. Lacno. Ukričane. Videla som na fotkách ako to vyzeralo predtým a myslím, že toto bol chybný krok.

 

Zišli sme dole premrznutí. Parkovisko bolo stále prázdne. Aj termoska bola prázdna a studenú vodu sa nikomu piť nechcelo.  Naštartovali sme a začali sme si hľadať cestu k diaľnici. Znova sme zablúdili. Samozrejme. A nakoniec sme opustili Nitru po starej ceste, pretože na diaľnicu sa nám nepodarilo dostať.  Možno nabudúce…

 

 

Ako sa tam dostať:
Kalvária sa nachádza skôr v južnej časti mesta pri Misijnom dome. Netrúfam si popísať cestu, pretože sama neviem, ako sme sa tam dostali (-: .
Prístupnosť / náročnosť / terén:
Kalvária leží na malom, nezalesnenom vŕšku. Dospelý človek vyjde hore za 5-10 minút. Terén je trávnato – kamenistý.
Hore je nenápadná tabuľka, ktorá upozorňuje na riziko pádu. Je potrebné zvýšiť opatrnosť – zráz vidno až keď sme úplne pri ňom. Rozbehnutý človek (dieťa) by to asi neubrzdil.
Pre deti:
Krátka a nenáročná vychádzka. Obrazy (či skôr plastiky) v zastaveniach kalvárie sú  zachovalé, niektoré vyzerajú ako živé a naše deti veľmi zaujali.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *