29. apríl 2017
Z Trenčianskych Teplíc sa rozbiehajú značkované chodníky na všetky strany. Jedným z nich je aj náučný chodník Jeleň – Baračka. Ak ho spojíme s prechádzkou cez kúpeľný park v Trenčianskych Tepliciach, dostaneme približne 6-kilometrový okruh peknou prírodou. Keďže sa nám podarilo zaparkovať až kúsok za Baračkou, vstúpili sme na náučný chodník Jeleň – Baračka pri konci a prešli sme ho v protismere. Chodník nás viedol cez zalesnené úbočie Grófovca, ktorý zo severu chráni Trenčianske Teplice.
Po krátkom stúpaní od Baračky sme sa dostali k Heinrichovmu prameňu. Pri prameni je ohnisko, altán a malá lúčka. Na okraji lúčky je ďalší prameň a pod ním maličké jazierko. Pri ňom sme našli tabuľu, na ktorej sme si prečítali legendu o objavení liečivej vody a založení Trenčianskych kúpeľov.
Po ďalšom stúpaní krátkymi serpentínami sme prišli na vyhliadku Biela skala. Odtiaľto sa dá urobiť krátka obchádzka ku krasovým závrtom, čo sú vlastne väčšie či menšie diery v zemi. Vyzerajú trochu ako krátery. Od závrtov sme klesli k rázcestiu pri kaplnke Blahoslavenej Panny Márie, odkiaľ vedie odbočka na vyhliadku Dedovec. Na vyhliadku sme však nakoniec nedošli, pretože cesta bola po niekoľkodňových dažďoch rozmočená a nepriechodná. Vrátili sme sa teda späť a pokračovali sme k Jeleňovi.
K vyhliadke Jeleň sa dostaneme krátkou zachádzkou od turistického rozcestníka pri skalách. Na vyhliadke je kryté posedenie, tabuľa so smutnou legendou o bielom jeleňovi, no a samozrejme – biely jeleň. Výhľad bol podobný tomu, ktorý sme mali z Bielej skaly, možno trochu obmedzenejší, zarastený krovinami a mladými stromami.
Od Jeleňa sa treba vrátiť späť (my sme sa omylom vydali po inej, tiež žlto značenej, ceste a potom sme tam blúdili po lese) a o chvíľu dôjdeme k Jaskyni pod Jeleňom. Jaskyňa nie je hneď pri chodníku, leží pár metrov nad ním. Vedie k nej strmý briežok spevnený niekoľkými schodmi. Jaskyňa je dlhá 27 metrov. Je voľne prístupná verejnosti. Zimujú tu netopiere a počas celého roka je v nej veľa (naozaj veľa) pavúkov. Jaskyňa je mokrá a blatistá. Zo stien kvapká voda, zem je pokrytá mazľavým blatom a netopierím trusom, strop sa postupne znižuje, až napokon ostane len veľmi úzky a nízky priechod, cez ktorý sa sotva prepchá skrčené dieťa. Baterka je nutná. Tak isto by som odporúčala šatku na hlavu: strop s netopiermi je skutočne veľmi nízko, ľahko sa môže stať, že o niektorého zavadíte.
Z jaskyne je to asi 15 minút dole kopcom, okolo ďalšieho posedenia a altánku, do Trenčianskych Teplíc. V obci sa stočíme vľavo a vojdeme do kúpeľného parku. V parku sa nachádza fitko v prírode a celkom veľké detské ihrisko, jazero s hladnými kačkami, potok, lavičky a ďalšie altány a posedenia. Za jazerom vyjdeme na miesto, z ktorého sme okruh začínali.
Na náučnom chodníku Jeleň – Baračka sa mi páčilo, že prepája prírodu s rozprávkovom. Po ceste sa návštevník zoznámi s tromi legendami: Na Jeleňovi si prečíta o krutom pánovi a Bielom jeleňovi, na vyhliadke Dedovec sa zas dozvie niečo o Trenčianskej Studni lásky, pri prameni Heinrich sa zoznámi s príbehom pastiera, ktorý objavil liečivú silu termálnej vody. Rozprávkovosť dotvárajú skaly, altány, upravené pramene ale aj tmavá jaskyňa a drevený jeleň. To všetko poukladané v udržiavanom, čistom lese nad farebným mestečkom Trenčianske Teplice.
| Ako sa tam dostať: |
| Približne uprostred cesty medzi Trenčínom a Dubnicou nad Váhom leží Trenčianska Teplá. Tu odbočíme na Trenčianske Teplice a odvezieme sa až k vlakovej stanici v Trenčianskych Tepliciach. Tam začneme hľadať miesto na parkovanie. Všetky parkoviská sú spoplatnené, mnohé sú prístupné len pre kúpeľných hostí, ubytovaných alebo návštevníkov reštaurácii. Preto sme nakoniec parkovali až kilometer za Baračkou, na neoficiálnom parkovisku pri bočnej ceste. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Trasa má dĺžku asi 6 kilometrov, prevýšenie je približne 200 m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy 2 až 3 hodiny.
NCH Jeleň – Baračka začína pri železničnej stanici, resp. reštaurácii Ponorka a končí pri rozcestníku na Baračke, na konci kúpeľného parku, pri jazere. Je značený žltou značkou – žltý diagonálny pruh na bielom štvorci. Má dve úvodné tabule a 6 tabúľ na trase. Chodník je obojsmerný, so zachádzkou na vyhliadku Dedovec a obchádzkou ku krasovým závrtom. Prechádzkou cez kúpeľný park sa vrátime na jeho začiatok, ku železničnej stanici. Okruh sa dá ísť aj naopak, ako sme ho šli my. Výlet je krátky, trasa dobre značená, terén je zväčša príjemný a prístupný pre každého, s výnimkou niektorých častí medzi kaplnkou Blahoslavenej Panny Márie a jaskyňou, kde sa môže po dažďoch šmýkať. |
| Pre deti: |
| Tri vyhliadky: Biela skala, Dedovec a Jeleň.
Pramene. Biely jeleň. Závrty. Altánky, posedenia, možnosť opekania pri Heinrichovom prameni. Prístupne napísané legendy na tabuliach. Detské ihrisko a športovisko v kúpeľnom parku. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
