4. júl 2012
Vietor víril prach, piesok a lístie. Dvíhal ich do výšky a nechával padať späť k zemi. Slnko sa stratilo za olovenými mrakmi. Vtáky stíchli a nastalo klasické predbúrkové ticho, ktoré odignoroval snáď len vietor a naša mrnkajúca Zojka. Snažili sme sa odpútať pozornosť detí od približujúcej sa búrky, ale nedalo sa. V náhlom šere videli každý blesk a aj cez vietor počuli každý hrom. Benjamín si opakoval: „Ja sa nebojím búrky! Ja sa nebojím!“ potom objal Zoju, aby sa nebála ani ona. Nepomohlo.
Cestička
Nevedeli sme, koľko času nám ostáva, než sa spustí lejak – Múzeum Praveku v Prepoštskej jaskyni je skryté v bujnej zeleni, cez ktorú nevidno oblohu. Obzreli sme si jaskyňu, ktorá je vlastne len taký skalný previs; porozprávali sme deťom o malom mamutovi, ktorý sa kedysi dávno utopil v bahne; a aby som nezabudla: dovolili sme im pochytať kosti a lebky čo ležali porozhadzované po areáli. To sa im rátalo úplne najviac, až tak, že na chvíľu zabudli na búrku. Poukazovali sme im na lebkách, kde bolo očko a druhé očko, kade zvieratko dýchalo, ukázali sme si zuby, čeľusť a potom si deti ohmatali svoje hlavy aby videli, že my to máme podobné. Bolo to dosť zábavné 🙂 .
V jaskyni
Múzeum Praveku v Prepoštskej jaskyni je jedno z mojich najobľúbenejších múzeí, pretože
po prvé: je vonku;
po druhé: nechodí sem prehnane veľa ľudí;
po tretie: informačné tabule sú napísané tak, že si ich CHCEM prečítať až do konca;
po štvrté: prehliadková trasa tvorí okruh;
po piate: je urobené tak, aby z neho niečo mali aj dospelí aj malinké deti.
Škoda, že sme tento krát museli z neho utekať predčasne. Vzduch už voňal dažďom… A keď sme sadali do auta, na sklo dopadli prvé veľké kvapky.
| Ako sa tam dostať: |
| Od zámku prejdeme cez vynovené Hurbanovo námestie. Pri hoteli Lipa (vedľa stánku so zmrzlinou) je prvá smerová tabuľa. Zídeme dole schodmi, sledujeme ďalšie tabule a o pár minút sme pri múzeu. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| V Múzeu sa návštevník pohybuje prevažne po dláždenom alebo štrkovom chodníku. Od krytého posedenia s lavičkami vedú strmé schody hore k skalnej štrbine/úzkej jaskyni – späť sa schádza opäť po schodoch. Múzeum sa dá “obehnúť“ za 5-6 minút, ale dá sa tam stráviť aj pekná hodinka. Záleží od vás. |
| Pre deti: |
| Veľká pieskovcová(?) hlava neandertálca; voľne prístupné kosti, lebky, drevené ozdoby, repliky jednoduchých kamenných nástrojov; praveká rodinka s uloveným mamutom nainštalovaná pod previsom v Prepoštskej jaskyni; váš výklad a rozprávanie o tom, ako sa žilo kedysi dávno 🙂 … |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Otváracie hodiny Vstupné |
Autor: tikaka
