14. jún 2017
Začalo to tým, že Mirko zdvihol zrak od kosenia trávy a uvidel staršieho pána vo vedľajšej záhrade, ako si miesto pozdravu klopká na čelo a ukazuje na hodinky. Mirko ho ubezpečil, že vie, koľko je hodín a vie dokonca aj to, od kedy do kedy je nočný kľud. Pánovi to nestačilo a začal Mirkovi rozprávať, že ľudia potrebujú spať! Že DETI potrebujú spať! Že predsa aj NAŠE DETI potrebujú spať! Mirko ho opäť ubezpečil o tom, že naše deti sú už vyše dvoch hodín hore a všetky deti na okolí už tiež nespia, prípadne sú už v škôlke (pýtali sme sa domácich, keď sme zisťovali, kedy je vhodné začať kosiť). Na to Zojka s Benym vybehli spoza kríkov aj s hrabľami a fúrikom a sused trochu stratil reč, no okamžite ju našiel a začal rozprávať, že sme šialení, náš šéf je šialený a toto všetko je šialené. Treba povedať, že sme ho v žiadnom prípade nezobudili, o necelú hodinu na to odišiel do práce.
Ešte pred tým, než odišiel, sme zapálili oheň na druhom konci pozemku, aby sme spálili všetky konáre, čo sme boli naťahali. Podľa Ryszardových pokynov bol oheň malý, tzn. plamene nám nesiahali nad hlavu. Pripravili sme si hadicu s vodou a zavše sme trávu okolo ohniska popolievali. Predsa len – fúkalo a plamene občas šľahali po zemi takmer vodorovne do vzdialenosti aj 2 metrov. Všetko bolo pod kontrolou, s ohňom sme kamaráti. Vtedy sa do nášho dňa zapojila suseda, manželka nespokojného pána zo skoršieho rána. Jej manžel akurát odchádzal z domu, obaja boli na dvore a pani pociťovala potrebu si trochu rýpnuť. Z tejto chvíle pochádza aj výkrik: Mother! Fire! Danger! (Matka! Oheň! Nebezpečenstvo!), ktorým ma asi chcela upozorniť (???) na to, že horí oheň. Po pravde, veľmi som ju nevnímala. Venovala som sa ohňu, deťom a hadici. Rozprával sa s ňou opäť Mirko a dozvedel sa, že ten oheň, ktorý robíme vyše 50 metrov od ich domu určite príde k nim, všetko tu zhorí a budeme musieť volať hasičov… a že by sme ho teda mali zahasiť. Podotýkam, že dym nešiel do ich záhrady, oheň bol pod dohľadom dospelého človeka, Zojka s Benym veselo behali okolo a prikladali, hadica s vodou bola po ruke a zem okolo premáčaná. Žiadny súdny človek by nepovedal, že hrozí akékoľvek nebezpečenstvo požiaru. Pani sa ešte trochu hádala, aj zvuk hasičov uiú-uiú-uiú spravila, aby jej bolo jasné, či nám je jasné čo sa môže stať. Ale keď ju Mirko odkázal na Ryszarda, stiahla sa. Jednoducho len skúšala, či sa dáme.
Potom demonštratívne stiahla rolety na francúzskom okne otočenom k pozemku kde sme pracovali. Občas nás spoza nich nenápadne pozorovala. Tá nenápadnosť jej veľmi nevyšla, pretože mala svetločervenú blúzu, ktorú bolo vidno aj cez dierky v roletách.
O našom susedskom zážitku sme rozprávali domácim. Tí len mávli rukou. Dozvedeli sme sa, že starší manželský pár sa presťahoval pred pár rokmi z veľkého mesta a stále nepochopili, že sú na divokom vidieku, kde ľudia pália drevo, pília stromy, kosia trávu a chovajú zvieratá. Majú problém, keď niekto robí väčší oheň, pretože si myslia, že im zhorí dom. Mali problém keď Ryszard na jazierku choval kačky, pretože veľmi kvákali a rušilo ich to. Stále sa sťažujú a upozorňujú druhých čo robia zle. Vraj sa tu s nimi nikto nebaví ani k nim nikto nechodí. Okrem toho, robia nepekné ťahy, keď ide o peniaze: Keď stavali svoj nový dom, potrebovali elektrinu, vodu a aj nejakú latrínu pre robotníkov. Ryszard im všetko poskytol a oni sľúbili, že všetko zaplatia a latrínu vyčistia. Stále nezaplatili, latrínu nevyčistili. Počas stavby stroje zničili nový asfalt na ulici a oni sľúbili, že ho dajú opraviť. Asfalt je stále rozbitý. Keď im murári postavili steny, oni im povedali, že nie sú postavené dobre a teda nezaplatia. To isté spravili so strechou. Momentálne sú v súdnom konaní s dvomi stavbárskymi firmami a pravdepodobne prehrajú, pretože privolaní znalci nenašli na stenách či streche žiadnu závadu.
Títo ľudkovia sú zaujímaví ľudkovia. Ktovie, ako by príbeh vyzeral z ich strany. Ktovie, či vedia čo robia. Ktovie, či majú nejaký zámer, alebo sú majstri v sebaklame.
Napriek tomuto nie práve príjemnému kontaktu s miestnymi obyvateľmi sme prežili tri pestré dni pri čistení, kosení a hrabaní lúčky pre stany. Deti mali veľký oheň, odviezli nespočetne veľa fúrikov trávy na kompost, ťahali dlhé borovicové konáre, pomáhali s čistením starého ovčína a rozoberaním ohrady, pozorovali potkana, osy a mravce, hrali sa pri jazierku a vyrýpali do zeme dieru, v ktorej našli kremeňový poklad.
Autor: tikaka
