16. júl 2014
Nájsť si v Európe umiestnenie ako dobrovoľník je celkom ľahké. Poďme si dostupné možnosti rozdeliť podľa niekoľkých kritérií:
Doma vs. za hranicami
Každý vo svojom okolí určite nájde spôsob, ako venovať svoj voľný čas tým, ktorí ho potrebujú. Poznám ľudí, ktorí pravidelne robia spoločnosť babičkám a deduškom v domove dôchodcov alebo deťom v nemocnici na oddelení dlhodobo chorých. Tak isto poznám ľudí, ktorí venčia psíkov z útulku, aj takých ktorí chodia robiť deťom letné tábory. Iní zas skrášľujú prostredie v ktorom žijeme, vymýšľajú a organizujú rôzne podujatia pre ľudí z okolia. Takýto spôsob dobrovoľníctva je asi ten najvďačnejší, pretože keď venujete čas dlhodobo a pravidelne, uvidíte za sebou kus práce a okolo seba šťastnejších ľudí.
Potom sa, samozrejme, môžete vydať do inej krajiny. Ak ste jazykovo vybavení a môžete si dovoliť odísť od práce alebo štúdia, je dobrovoľníctvo v zahraničí atraktívny a zaujímavý spôsob ako spoznať iné kultúry a seba samého…a zároveň urobiť niečo užitočné pre iných ľudí alebo prírodu.
Dlhodobé vs. krátkodobé
Krátkodobé projekty sú také, na ktoré stačia prázdniny, víkend alebo dovolenka. Pohybujú sa od niekoľkých dní alebo hodín do niekoľkých týždňov. Dlhodobé majú niekoľkomesačné až niekoľkoročné trvanie a je teda potrebná prechodná zmena životného štýlu, ako aj napr. prerušenie štúdia, vybavenie si dlhšieho neplateného voľna v práci alebo dokonca výpoveď.
S jedlom vs. bez jedla
Niektoré organizácie ponúkajú na oplátku za prácu dobrovoľníka ubytovanie a stravu. Niektoré vám dajú za deň práce misku polievky a pohár čaju, iné vôbec nič. Niektoré ponúkajú len ubytovanie a iné vám zas dokonca pridelia aj slušné mesačné vreckové a ak sú spokojní, preplatia vám cestu domov. Niektoré umožňujú dobrovoľníkom zobrať si dovolenku (a stále bývať a stravovať sa na účet organizácie). Posledné spomenuté výhody platia najmä pri dlhodobých projektoch. Všetko záleží od konkrétnej organizácie a jej možností.
Vo veľkom vs. v malom
Môžete sa stať dobrovoľníkom vo veľkej organizácii s vyše 500 zamestnancami a dobrovoľníkmi. Možno by sa vám však viacej páčilo ísť vypomáhať obyčajným ľuďom roztrúseným po krajine, ktorí potrebujú pomôcť s najrôznejšími vecami. Od dizajnovania web-stránky a natierania stien, cez opatrovanie detí a starostlivosť o dobytok, až po drobné stavebné práce, farmárske práce a doučovanie jazyka. Títo ľudia sa združujú na stránkach ako www.helpx.net alebo www.workaway.info. Za 4-7 hodín práce denne, 5 dní v týždni vám dajú ubytovanie a 3x denne stravu. Do odpracovaných hodín sa samozrejme neráta pomoc pri príprave jedla, umývaní riadu a upratovanie si po sebe, ak nie je uvedené inak. Očakáva sa, že si donesiete vlastný spacák a pracovný odev. Za nízky registračný poplatok na týchto stránkach získate možnosť kontaktovať stovky ľudí po celom svete a nájsť to pravé pre vás. K orientácii na oboch uvedených stránkach však potrebujete vedieť aspoň trochu anglicky. Ak túžite po práci na organických farmách, pozrite si stránku www.wwoofinternational.org.
Platené vs. “zadarmo“
V mnohých prípadoch si musíte za účasť na projekte platiť účastnícky poplatok. Ten sa pohybuje od pár desiatok eur až po zopár stoviek eur na týždeň. Ak si umiestnenie hľadáte cez nejakú agentúru, ktorá vám zabezpečí všetko od sprostredkovania až po asistenciu s poistením, zaplatíte ešte oveľa viac. Niektoré bohatšie neziskovky, charity a organizácie podporované štátom poplatky nevyberajú vôbec.
Európska dobrovoľnícka služba
Potom je tu ešte možnosť pre tých, ktorí zatiaľ nepresiahli 30 rok veku, a to Európska dobrovoľnícka služba – EDS. V tomto prípade je celý pobyt dobrovoľníka (teda strava, ubytovanie, vreckové, poistenie, jazykový kurz a väčšina cesty) preplácaný Európskou Úniou. Mladí ľudia majú možnosť vycestovať do všetkých krajín Európy, ako aj do niekoľkých neeurópskych krajín. Projekty bývajú dlhé spravidla 4-12 mesiacov, výnimočne aj kratšie. Hlavným obmedzením je vek: účastník nesmie mať v deň nástupu na projekt menej než 18 (výnimočne 16) a viac než 30 rokov 364 dní. Pre viac informácií pozrite napr. SEM.
Tak. Základné rozdelenie by sme mali. Na začiatku som spomenula, že nie je problém nájsť si umiestnenie ako dobrovoľník. Hlavne keď viete anglicky, prípadne nemecky a nebojíte sa pracovať. Po niekoľkých (rozumej 40-50) hodinách na internete a po prečítaní stoviek stránok, diskusií, blogov a článkov máte pred sebou naozaj široké a naozaj hlboké more možností, do ktorého sa stačí len ponoriť.
To všetko platí, ak nie ste rodina s dvomi malými deťmi, ktorá má záujem predovšetkým o dlhodobé umiestnenie. Hneď ako nádejnému záujemcovi o vašu energiu a čas spomeniete, že máte deti, komunikácia sa skončila. Napísali sme množstvo mailov, vyťukali množstvo telefónnych čísel a naše hlboké a široké more možností postupne vysychalo. Väčšina nám jednoducho neodpísala. Tí, ktorí odpísali mali zvyčajne jeden z dvoch dôvodov na odmietnutie:
1. Sme rodina a nemajú nás kde ubytovať (ako keby sme potrebovali vlastný apartmán a vlastnú rohovú vaňu!).
2. Máme malé deti a nezvládali by sme aj starostlivosť o ne aj dobrovoľnícke povinnosti (asi si myslia, že doma máme pestúnku a slúžku a preto nemáme odhad čo taká starostlivosť o deti obnáša).
Najkurióznejší prípad bol, keď nám povedali, že by sme tam museli ostať aspoň 2, ideálne však 3 a viac rokov, aby sa im oplatilo nás zaškoliť (čo je čudné, pretože dobrovoľníkov, ktorí nie sú rodina bežne berú aj na 6-12 mesiacov).
Po troch mesiacoch skúšania a čakania na odpovede sme boli unavení a mierne letargickí. Na jednej strane by sme uprednostnili niečo dlhodobé a stabilné, aby sme tomu mohli odovzdať všetko čo dokážeme dať a vziať si z toho všetko, čo nám bude ponúknuté. Ale keď to nejde, tak to nejde. Začali sme chápať, že organizácie hľadajúce dobrovoľníkov sa detí boja a neveria, že rodičia vedia odhadnúť situáciu a svoje schopnosti.
Potom som napísala posledný e-mail, do poslednej organizácie, ktorú som mala na zozname. Povedala som si, že to síce pravdepodobne nemá význam, ale nič nie je stratené, kým sme to nestratili. Napísala som teda…
Ako to bolo ďalej, napíšem nabudúce. 🙂
Autor: tikaka
