Kto učí domškolákov

30. marec 2017

 

 

Nasledovné riadky píšem hlavne za seba a je veľmi pravdepodobné, že by so mnou nesúhlasili všetci doma vzdelávajúci rodičia. Pokúsila som sa zhrnúť pár myšlienok o tom, kto sme, akí sme a čo si naozaj myslíme my – rodičia domškolákov. Je to reakcia na to, čo som za posledných pár rokov vo svojom okolí započula, zažila či prečítala zo strany rodičov detí, ktoré chodia do školy alebo ľudí, ktorí domácej škole až tak nefandia.

 

 

Sme obyčajní rodičia, ktorí nevedia všetko

Tajomstvo prezradené! Nevieme všetko. Väčšinu informácií si jednoducho nepamätáme, pretože sme ich od základnej školy nepotrebovali (to o niečom svedčí, nie? :-) ), alebo sa za posledné desaťročia zmenili. Učíme sa spolu s deťmi. Dokonca robíme chyby a mýlime sa spolu s deťmi! Sme vďační za internet a máme doma kopec kníh, z ktorých neustále čerpáme. Často strávime hodiny sústredeným štúdiom a hľadaním informácii, aby sme sa poctivo pripravili na ďalší týždeň.

 

 

Ide nám na nervy, keď sa stále dookola hovorí o socializácii domškolákov

Prezradím vám ďalšie tajomstvo: Naše deti sedia celé dni zavreté v pivnici bez prístupu ľudí a svetla. Nikam ich nepúšťame. S nikým sa nerozprávajú. Nemajú žiadne krúžky, ihriská a výlety do mesta majú zakázané. Kamarátov majú zakázaných. Keď ich občas niekam vezmeme, robia nám hanbu, pretože sa nevedia pozdraviť, nevedia sa správať v reštaurácii, slovne aj fyzicky napádajú cudzích ľudí, nemajú žiadne hranice, zhadzujú deti z preliezok, plačú keď ich hneď nepustia na hojdačku a keď im niekto ponúkne cukrík, vytrhnú mu celý balík a ujdú. Nerešpektujú nič a nikoho, bijú menšie deti a smejú sa na ľuďoch na vozíčku. Nedokážu sa zahrať ani len naháňačku či Slepú Babu a keď prehrajú v nejakej hre, revú a bijú okolo seba ako pomätené. Pôsobia vyplašene a boja sa ľudí. Ak také dieťa niekedy uvidíte, určite to bude domškolák – chudáčik nesocializovaný…

 

sl1

 

 

Nezačali sme s domácou školou aby sme z detí vychovali teroristov alebo náboženských fanatikov

A je fakt smiešne, že si to niekto naozaj myslí. Niektorí z nás sa hlásia k nejakému náboženstvu a niektorí zas nie. Ale neučíme deti doma mieriť samopalom, ani im nečítame príbehy ktoré podnecujú náboženskú neznášanlivosť. Neučia sa naspamäť bojové heslá a nezamedzujeme im prístup k ľuďom s odlišným vierovyznaním. Vojnové filmy pozeráme s edukačným zámerom. Rešpektujeme ľudí, ktorí sa (ne)modlia pred jedlom. Nehráme sa surové bojové hry na počítači. Vedieme deti k láske k ľuďom. Všetkým ľuďom. Tak ako každý normálny rodič.

 

 

Nerozhodli sme sa pre domáce vzdelávanie pretože je to teraz moderné a chceli sme byť zaujímaví

Pre mnohých z nás nebolo toto rozhodnutie ľahké. Niektorí k nemu boli dokonca prinútení, pretože škola sa nedokázala postarať o ich “iné“ dieťa, alebo preto, že bývajú ďaleko od najbližšej školy. Každá rodina má svoje vlastné dôvody, prečo sa rozhodla nechať si deti doma, ale môžem vás ubezpečiť, že NIKTO to neurobil len preto, aby bol zaujímavý. Vzdelávať deti doma je zodpovedná, náročná úloha, ktorá má veľa nevýhod. Každý si desaťkrát rozmyslí, či sa do toho naozaj pustí.

 

 

Nemyslíme si, že naše deti sú lepšie a múdrejšie než školácke deti

Či sú medzi domškolákmi nadpriemerne nadané deti? Určite áno. Ale to sú aj medzi bežnými školáckymi deťmi. Rovnako v oboch skupinách detí nájdete aj deti s poruchami učenia, deti mentálne zaostalé, deti s poruchou pozornosti, zdravotne oslabené, autistické, ale aj úplne zdravé, štandardné deti, ktorých je našťastie najviac. Doma vzdelávané deti sú tak isto múdre, lenivé, hašterivé, hravé, papuľnaté, bystré, šikovné, hlučné, inteligentné, svojhlavé, vnímavé a vzdorovité ako školácke deti. Nemyslíme si, že naše deti sú malí géniovia, a že sú úžasné a výnimočné len preto, že nechodia do školy.

 

sl2

 

 

Nemyslíme si, že sme lepší rodičia než rodičia školáckych detí

Naozaj nie! Rodičia školáckych detí sú občas trochu defenzívni, ako keby sme im svojim rozhodnutím učiť deti doma chceli naznačiť, že sú horší než my. Pritom nechápu, že domaškolujúcim rodičom je viac-menej jedno, čo robia ostatní rodičia. Pretože nám ide o naše deti a našu rodinu. Ostatné deti a rodiny nás v podstate nezaujímajú a je nám jedno, ako si zariadia svoj život. Navyše, nemáme čas ani energiu zaoberať sa nejakým porovnávaním, ktoré by aj tak nemalo zmysel. Každý jeden rodič robí pre svoje deti to, čo považuje za najlepšie. Tak je to správne. Nikto z toho nevychádza ako víťaz, pretože to nie je súťaž.

 

 

Nemyslíme si, že učitelia v školách sú nekompetentní

Asi každý už niekedy v živote stretol učiteľa, ktorý v tej škole nemal čo robiť. A asi každý už niekedy v živote stretol učiteľa ktorý bol človek na pravom mieste. Čo tým chcem povedať? Učitelia sú takí aj takí. No ani ten najhorší učiteľ spravidla nie je dôvodom pre začatie domáceho vzdelávania. To, že sme si zvolili individuálne vzdelávanie v domácom prostredí netreba vidieť ako protest proti všetkým učiteľom a školám. Dokonca mnohí z nás sú vyštudovaní učitelia s praxou. Nerobíme to ako protest proti niečomu alebo niekomu! Berieme to ako normálnu alternatívu k bežnej škole. Nemyslíme si, že sme lepší, skúsenejší a vzdelanejší než učitelia v školách. Domáce vzdelávanie chápeme ako možnosť žiť po svojom, nie ako formu znevažovania učiteľského povolania a inštitúcie školy.

 

 

Nezvládame všetko ľavou zadnou

Nemáme nekonečnú trpezlivosť a neoplývame nekonečnou energiou. Ak tak náhodou pôsobíme navonok, je to len preto, že sme sa naučili klamať telom :-) . Nenechajte sa pomýliť ani Instagramovými a Facebookovými fotkami všetkých našich výrobkov, projektov a ručne vyrobených učebných pomôcok. Zdieľame ich preto, aby sme inšpirovali iných a možno sa aj trošku pochválili. Ale nezabudnite, že je za nimi veľa práce. Na fotke je len pekný výsledok. Nikto nevidí hysterický záchvat dieťaťa, ktorému sa niečo nepodarilo podľa predstáv. Nevidno tam našu frustráciu, keď dieťa vylialo na polodokončenú prácu sirupovú vodu a museli sme začať odznova. Máme dobré dni, zlé dni, veľmi dobré dni, ale aj brutálne zlé dni keď si prajeme aby nás vystrelili do inej galaxie odkiaľ niet návratu. Ako každý.

 

sl3

 

 

Starostlivosť o deti v domácej škole neberieme ako obetu ani ako vrchol svojho života

Je to fáza života. Začala, trvá a jedného dňa skončí. Kým trvá, náš bežný život neprestáva. Mnohí z nás pracujú, venujeme sa svojim záujmom, cestujeme, plníme si sny, udržiavame vzťahy so známymi aj rodinou, vzdelávame sa, pečieme torty, okopávame mrkvu, zakladáme združenia, zapájame sa do života v komunite alebo chováme včely. Byť sprievodcom našich detí na ceste životom pre nás neznamená zavrieť sa na celé dni doma a trápiť sa 5 hodín denne za stolom. Naopak: keď za hodinu odbavíme povinné „prístolové“ aktivity, začne nám ozajstný život a ozajstné učenie sa. Vieme, že jedného dňa to skončí. Aj deti to vedia. Keď to nastane, začne ďalšia fáza života, pretože tak to chodí.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *