Gavurky

21. apríl 2013

 

 

Prečítala som si niekoľko nadšených článkov o Gavurkách. Vraj tam treba ísť, pretože je to nádherné, čarovné, úžasné…! Samé chválospevy. Po chvíli hľadania som našla Gavurky na mape, možno kilometer na juhovýchod od Dobrej Nivy. A čo sú to vlastne tie Gavurky? Je to dubový háj. „Dubový háj?“ poviete si  „A čo je na tom také skvelé?!“ Moja reakcia bola veľmi podobná. Stromy máme aj pri dome. Kvôli tomu predsa nebudeme chodiť až do Dobrej Nivy!

 

 

Gavurky sú Chráneným územím. Je to zachovaný pôvodný pasienkový les (panónsky háj), kde sa kedysi pásli svine a dobytok. Divé prasiatka a vysoká zver sa sem chodia stravovať dodnes. Háj prežil vypaľovanie, výrub, pobyt sovietskych vojsk a žil ďalej svojim životom. Vraj býval rozsiahlejší ako je dnes. Teraz má rozlohu okolo 57 ha.

 

Gavurky sú zhmotnením mojej dávnej predstavy čarovného lesa. Na trávnatom priestranstve stoja obrovské, vysoké, tiché stromy. Pokrútené aj rovné. Sklonené aj pospletané. Vyschnuté aj bútľavé. Machom pokryté aj časom dobité. Stoja tam, tie veľmi staré stromy, ktoré videli mnoho vekov a pili z tisícich dažďov. Niektoré už nevládali stáť a tak ležia v tráve. Život z nich však neodišiel: mravce v nich našli svoj domov a hmýria sa v práchnivejúcom dreve.

 

 

Veľmi rýchlo sme pochopili, čo je na Gavurkách také skvelé. A najlepšie je, že sa to nedá celkom dobre opísať slovami. Musí si to prísť zažiť každý sám. Každý, kto je ochotný sem zablúdiť, aj napriek tomu, že je to “len“ dubový háj. Gavurky sú nádherné, čarovné, úžasné…! Pripájame sa k chválospevom.

 

 

Ako sa tam dostať:
Gavurky sa nachádzajú pri Dobrej Nive. V Dobrej Nive musíme odbočiť na starú cestu do Sásy. Prejdeme okolo kostolov a vyjdeme na polia za obcou. Po asi kilometri budeme mať po pravej ruke vršok s rádio-navigačným zariadením, ktoré vyzerá ako lietajúci tanier, a po ľavej ruke uvidíme poľnú cestu. Zabočíme na poľnú cestu a o 200 metrov budeme pri prvých duboch. Tu necháme auto. Na zákaz vjazdu upozorňuje len malá tabuľka a dá sa ľahko prehliadnuť. Poľná cesta pokračuje ďalej, prechádza časťou hája a potom sa stáča do Podskalky. 
Prístupnosť / náročnosť / terén:
Prechádzať sa môžeme po celom háji. Nie sú tam chodníky ani nič podobné, ale dá sa bez problémov chodiť krížom-krážom. 
Pre deti:
Mysleli sme, že to deti bude nudiť. Nedokázali sme si predstaviť, že by sa im tam mohlo páčiť. Šli sme tam skôr kvôli sebe, nie kvôli deťom. Na naše prekvapenie boli obaja nadšení a spokojní. Liezli po spadnutých stromoch, pozorovali mravce, hrali sa s drievkami a kamienkami, behali po tráve, prezerali stromy a bútľaviny…nič špeciálne. Celé ich to vtiahlo natoľko, že takmer úplne odignorovali okolo idúci traktor (kto pozná Benjamína, vie čo to znamená 🙂 ).
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *