6. október 2012
V prvej polovici októbra bola v našom meste nainštalovaná putovná výstava fotografií a zaujímavých exponátov, ktoré si Pavol Barabáš doniesol zo svojich ciest. Sprievodnou akciou bolo premietanie niekoľkých jeho dokumentárnych filmov. Začiatok premietania bol naplánovaný na 16-tu hodinu v sobotu poobede a tak nám naozaj nič nebránilo v tom, aby sme sa tam išli pozrieť.
Tešili sme sa celý týždeň a so záujmom sme čakali, čo na to povedia Zoja a Benjamín. Bol to taký náš malý súkromný pokus: Ako budú reagovať v miestnosti plnej krásnych fotiek a lákavých predmetov, ktorých sa nesmú dotýkať? A vydržia sedieť v prechladenej klimatizovanej kinosále a sledovať dej-nedej, príbeh-nepríbeh o niečom čo doteraz nikdy nevideli a nikdy pred tým o tom nepočuli?
Bol to neuveriteľný zážitok. Naozaj bol. Aj výstava aj filmy. Odteraz nejdem na žiadnu výstavu bez detí. S nimi je to oveľa väčšia zábava. (-: Pozreli sme si prvé dva dokumenty – Budhizmus na streche sveta a Tajomné Mamberamo a potom sme šli domov, pretože už bolo veľa hodín a deti zaspávali. Ešte pred kinosálou som sa pýtala Zojky: „Čo sa ti najviac páčilo?“ Dostala som jednoznačnú odpoveď: „Larvy! Ako jedli larvy! Ony (tie larvy) sa hýbali a ten pán ich napichol a upiekol. Hmmm.. to je dobrota! To by som si tiež dala také. Veronka, môžem si dať larvy?“
Benjamínka som sa pýtala pár minút na to. Chvíľu porozmýšľal, a potom pomaly povedal: „ Zvieratká. Ten…ten lúkový koník. Lúčny koník. A aj netopier. Aj jaky. A aj krokodíl tam bol – plával. To sa mi najlepšie páčilo. A aj rastlinky. A…aj prasiatko, keď ho opekali. Najprv ho rozrezali a potom vykopali taaakú véééľkú jamu a tam ho dali a dali tam korenie a zeleninu a horúce kamene vytiahli z ohňa a dali do jamy a potom ho céééélé zjedli. Aj kosti. To sa mi najlepšie páčilo.“
Povedali sme si, že to musíme niekedy zopakovať. Niekedy, až raz zas bude niečo začínať v takom príjemnom čase. Až raz zas budú premietať niečo tak pekné a silné ako Barabášove filmy.
Autor: tikaka
