Okruh severnou časťou stredného Slovenska nám trval 16 dní.
Absolvovali sme ho na prelome júna a júla roku 2012.
Bývali sme v 3 kempoch, 2 horských chatách a na 1 priváte.
Presúvali sme sa autom, autobusom, lanovkou alebo peši.
Chodili sme, hrali sme sa, kúpali sme sa, zmokli sme aj sme uschli, veľa sme videli a veľa sme si spievali, občas sme sa trochu báli, ale nakoniec to vždy dobre dopadlo. Prečítajte si, čo všetko sme zažili…
28. jún 2012 Najprv som sa nahnevala… Keď sme vošli do Kvačianskej doliny, uvedomila som si, že po dlhom čase sme opäť v listnatom lese. Na ceste boli naplavené listy s blatom po raňajšom daždi, okolo cesty sa zeleneli polia lopúchov. Občas sme pomedzi konáre zazreli vysoké skaly nad nami, a častejšie než občas sme zazreli vreckovky, kusy toaletného papiera a vlhčené obrúsky všade po zemi, skoro na každom kroku. To …
28. jún 2012 Keď sme prišli do Villy Betuly, pohľadom sme preleteli lúčku vyhradenú pre stany a karavany a zamierili sme k stromom, kde bolo zatiaľ prázdno. Vypli sme motor a vystúpili sme z auta. Poobzerala som sa okolo a v duchu som zalomila rukami: Pred nami, necelých 100 metrov od nás, sa rozprestieralo veľké, farebné ihrisko o akom sa našim deťom určite sníva, keď sa im sníva niečo pekné. Deti si ho všimli tiež …
27. jún 2012 O Medvedej štôlni v Žiarskej doline som čítala. Už ani neviem kde. Ale vraj ju pre verejnosť otvorili len tento rok (r. 2012) na jar a je to vraj záhadné miesto. Očakávala som, že tam bude toľko ľudí, že sa ani na rad nedostaneme… Nájsť Medvediu štôlňu bolo ľahké. Zdalo sa mi, že skôr ona našla nás. Nevšedne a vskutku kreatívne upravené okolie vstupu nás doslova prinútilo zísť …
27. jún 2012 Čakala som, že sa každú chvíľu z nejakej diery vynorí lesný mužíček, alebo nám aspoň tri víly prebehnú cez cestu. Ale nič. Len Zojka ku mne bežala a hovorí mi bez dychu: „Veronka! My sme..my sme išli s Benjamínom tam..tam dole! Ja som išla cez konáre a on išiel cez šišky. Bol tam taký véééľký koreň! A my sme tam išli. Vôbec sme sa nebáli! My sme išli úplne sami! …
26. jún 2012 Nemám rada veľké športovo-rekreačno-ubytovaco-relaxačno-stravovacie giganty. Zvyčajne je tam veľa ľudí, veľa hluku, špiny a odpadkov, je tam chaos spôsobený tým, že sa niekto snažil mať všetko na malej ploche. Zvyčajne ani neviem, kto je recepčný, nepoznám vrátnika, nepoznám majiteľa…proste anonymita ako z učebnice. Keď niečo potrebujem, musí si na mňa niekto nájsť čas, čo je veľmi bolestný proces, keďže ten niekto má vždy kopec práce. Celé je …
26. jún 2012 V Demänovskej ľadovej jaskyni je zima. Nám bola zima už na parkovisku. Obliekli sme si všetko, čo sme mali poruke (tzn. všetko čo nebolo zbalené hlboko v útrobách auta). Parkovisko sa zatiaľ plnilo. Nie autami – prichádzali autobusy, jeden za druhým, každý plný detí. Znova sme si pripomenuli, že je ešte stále školský rok. Prešli sme cez most, okolo stánkov so suvenírmi, medovinou a hračkami, okolo hotela a reštaurácie. …
25. jún 2012 Pršalo. A fúkalo. Po krátkej porade dvojčlennej rodičovskej rady sme sa rozhodli nepokračovať ďalej po hrebeni smerom na Čertovicu. Po raňajkách sme si rýchlo uviazali deti do šatiek, obliekli si bundy a vyrazili najkratšou cestou k autobusu – do Trangošky. Mali sme na to hodinu a pol presne, ak sme chceli stihnúť bus. Deti sedeli v šatke a pospávali, my sme schádzali čo najrýchlejšie po mokrých koreňoch a kameňoch pomedzi kosodrevinu a neskôr …
24.jún 2012 Vždy keď vojdem do chaty a prechádzam vstupnou chodbou doprava a potom doľava, mám príjemný pocit bezpečia. Zvyčajne prvých pár metrov nevidím nič a musím spomaliť, kým si oči nenavyknú na prítmie. Vtedy si zavše spomeniem na svoju prvú návštevu chaty, keď som tiež tesne po vstupe nič nevidela a narazila som rovno do steny oproti vchodovým dverám. Teraz už idem po pamäti. Chata M.R.Štefánika Poloha Chata …
24. jún 2012 Zvieratá „Kamzííík! Ty si krásny! Ja si ťa zoberiem so sebou! Budem s tebou spinkať…v postieľke! Kamzííík! Poď ku mne!!!“ šepkali deti jedno cez druhé. Kamzík si z toho nič nerobil. Stál ticho a nepohnute v skalách, urobil pár krokov, oňuchal trávu a znova zdvihol hlavu. Pokojne nás sledoval a čakal, čo budeme robiť. Keď sme prešli kus ďalej, začal schádzať dole k chodníku. Tak sme ho nechali, nech pokračuje v rannej …
23. jún 2012 V slnečné víkendové dni je obsypaná turistami, lavice pred chatou sú plné do posledného miesta a na chodníkoch okolo chaty sa musíte ustupovať a vyhýbať davom ľudí ak chcete prejsť okolo. Večer, po tom ako slnko zapadne a väčšina ľudí zíde do dolín, rozhostí sa po skalách nehybné ticho. Niekedy je nebo jasné, inokedy visia mraky až k zemi, niekedy vietor hučí okolo uší, inokedy sa ani steblo trávy nepohne. …
